4Cdo/93/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ T.G. Z., 2/ O.F. Z., oboch bývajúcich v A., C., A. C. XXX/XX, oboch zastúpených JUDr. Romanom Henčelom, advokátom v Prievidzi, G. Švéniho 8, proti žalovanému Y. O. G., bývajúcemu v C., D. U. XX, t. j. ÚVTOS v Sučanoch, Družstevná 1611/2, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 10 C 12/2019, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. januára 2020 sp. zn. 27 Co 12/2020, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo 4. novembra 2019 č. k. 10 C 12/2019-40 odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu z 10. októbra 2019 č. k. 10 C 12/2019-30, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi 1/ sumu 10 000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 20 000,- eur a nahradil im trovy konania v sume 940,24 eur; súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 966,- eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 267 ods. 1 a § 267 ods. 2 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.)

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného uznesením z 30. januára 2020 sp. zn. 27 Co 12/2020 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil; žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 267 ods. 1,2 C.s.p. uviedol, že odpor podaný žalovaným nebol vecne odôvodnený, preto je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu žalovaného vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.

5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Podľa § 429 ods. 2 C.s.p. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

6. V danom prípade odvolací súd v zmysle § 393 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozhodnutí žalovaného riadne poučil podľa § 428 C.s.p. o náležitostiach dovolania a aj o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom a o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto kvalifikovaným zástupcom.

7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci dovolateľ nepreukázal požadované právnické vzdelanie a k podanému dovolaniu nepriložil ani plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, súd prvej inštancie uznesením zo 4. marca 2020 č. k. 10 C 12/2019-60 (doručeným do vlastných rúk žalovanému 12. marca 2020) vyzval dovolateľa na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi, ďalej na odstránenie vád podania, poučil ho o nutnosti zastúpenia v dovolacom konaní advokátom a o následku neodstránenia nedostatku povinného zastúpenia advokátom, a zároveň dovolateľa poučil v zmysle § 160 ods. 2 C.s.p. o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Voči predmetnému uzneseniu podal žalovaný sťažnosť z 18. marca 2020, ktorú súd prvej inštancie uznesením z 31. marca 2020 č. k. 10 C 12/2019-67 podľa § 250 ods. 1 C.s.p. zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný však v lehote určenej súdom vadu dovolania, na odstránenie ktorej bol vyzvaný súdom prvej inštancie, neodstránil.

8. I napriek náležitému poučeniu zo strany odvolacieho súdu ako aj okresného súdu je z obsahu spisu zrejmé, že dovolateľ nepreukázal zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázal zodpovedajúce právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 C.s.p.).

9. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 C.s.p., pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. e/ C.s.p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Následkom nesplnenia tejto osobitnej podmienky dovolacieho konania je nemožnosť uskutočnenia meritórneho dovolacieho prieskumu, nakoľko prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútny, ale je obmedzený citovaným zákonným ustanovením sledujúcim legitímny cieľ, ktorým je podanie iba kvalifikovaných podaní (dovolaní) na najvyšší súd ako mimoriadnu opravnú inštanciu.

10. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 C.s.p.), trovy dovolacieho konania im však najvyšší súd nepriznal, nakoľko im žiadne preukázateľné nevznikli (viď R 72/2018).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.