Najvyšší súd   4 Cdo 91/2016 Slovenskej republiky

4 Cdo 92/2016

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne G.,   bývajúcej v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,

za ktorú koná N., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. 10 C 175/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 19. marca 2015 sp. zn. 9 Co 230/2014, 9 Co 235/2014, 9 Co 236/2014, takto

  r o z h o d o l :

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2015  

sp. zn. 9 Co 230/2014, 9 Co 235/2014, 9 Co 236/2014, ktorým boli potvrdené uznesenia súdu

prvého stupňa z 3. apríla 2014, č.k. 10 C 175/2011-561 a č.k. 10 C 175/2011-563,   o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. apríla 2014, č.k. 10 C 175/2011-561 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky

7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej  

len „zákon č. 71/1992 Zb.“).  

Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. apríla 2014, č.k. 10 C 175/2011-563 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických

podaní vo výške 21,30 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona  

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

4 Cdo 91/2016

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. marca 2015, sp. zn. 9 Co 230/2014,  

9 Co 235/2014, 9 Co 236/2014 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako

vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.); zároveň potvrdil prvostupňové uznesenie ukladajúce

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a uznesenie ukladajúce  

jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu elektronických podaní.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanie žaloby na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške  

20,- eur; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie

vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov). Podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a súd prvého

stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy tohto zákona, správne

vyrubil poplatok 20,- eur. Pokiaľ žalobkyňa podala odvolanie aj voči uzneseniu  

z 3. apríla 2014, č.k. 10 C 175/2011-563, o poplatkovej povinnosti za vyhotovenie rovnopisov

elektronických podaní, odvolací súd aj toto potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Uviedol, že žalobkyňa nie je oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle pol. 7a Sadzobníka

súdnych poplatkov. Jej podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami a bolo podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, pričom súd vyhotovil rovnopis tohto podania, preto

žalobkyňu zaťažuje poplatková povinnosť v zmysle pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Zdôraznil, že žalobkyni nebola napadnutým uznesením uložená povinnosť nahradiť trovy,

ktoré vznikli štátu v súvislosti s vyhotovením rovnopisu podania (§42 ods. 3 O.s.p),  

ale jej bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za tento úkon súdu, ktorý je spoplatnený

a ktorého je poplatníkom. Súd prvého stupňa vykonal úkon vymedzený v pol. 20a Sadzobníka

súdnych poplatkov ako nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie

elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa a žiadala,  

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho

súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015 ide

o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.; v ďalšom sa pod „O.s.p.“ rozumie Občiansky

súdny poriadok v platnom znení) a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Potvrdzujúce uznesenie o poplatkovej povinnosti za odvolanie označila za priečiace sa zákonu 4 Cdo 91/2016

a uviedla, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30. septembra 2012

je podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch vecne oslobodené a vzťahuje sa na konanie

ako celok, teda aj na podanie odvolania (bez ohľadu na to, kedy bolo odvolanie podané). Súdy

jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať  

(§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Bola názoru, že rovnako jej nemal byť vyrubený súdny poplatok

za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, pretože s poukazom na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 MCdo 7/2011, nie je možné účastníkovi

takúto povinnosť uložiť v prípade podania urobeného elektronickými prostriedkami

podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Mala za to, že Najvyšší súd Slovenskej

republiky predmetným judikátom vyriešil poplatkovú otázku v prípadoch podaní urobených

elektronickými prostriedkami.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť, resp.

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,  

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., je dovolací súd povinný

prihliadať bez ohľadu na to, či v dovolaní boli alebo neboli uplatnené (por. § 242   ods. 1 O.s.p.).  

Druhým výrokom rozsudku odvolacieho súdu bolo potvrdené uznesenie  

Okresného súdu Bratislava I č.k. 10 C 175/2011-561 ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie a   bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k.  

10 Co 175/2011-563, ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie

rovnopisov elektronických podaní. Tieto výroky, i keď sú obsiahnuté vo výrokovej časti 4 Cdo 91/2016

rozsudku, majú povahu uznesenia (por. § 223 O.s.p.). Uznesenia odvolacieho súdu, proti

ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie žalobkyne

nesmeruje proti uzneseniam, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania

preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.

Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania žalobkyne zakladalo,  

ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.

netvrdila a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť  

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237  

ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom

konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď

pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (por. R 50/1997). O tento prípad  

ale v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým

uznesením boli potvrdené uznesenia o vyrubení súdnych poplatkov. Samotným vyrubením

súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza

k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej boli vyrubené

súdne poplatky v situácii, v ktorej jej nemali byť vyrubené, z rozhodujúceho – obsahového –

hľadiska namieta, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo  

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne 4 Cdo 91/2016

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (por. tiež R 54/2012 a viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,  

3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý

by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania

tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.

a prípustnosť podaných dovolaní nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolania žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Bratislave  

z 19. marca 2015 sp. zn. 9 Co 230/2014, 9 Co 235/2014 a 9 Co 236/2014 podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224  

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení  

s § 243b ods. 5 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová