Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 91/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. S. B., bývajúceho v J., proti žalovanej S., so sídlom v S., zastúpenej JUDr. Ľ. P., advokátom v S., o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, vedenej
na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5 C 105/2002, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave z 29. februára 2012 sp. zn. 23 Co 58/2011 v spojení s jeho
opravným uznesením zo 14. decembra 2012 sp. zn. 23 Co 58/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica rozsudkom zo 6. decembra 2010 č.k. 5C 105/2002-278 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru vo výške 5.136,23 Eur do troch dní, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 2.666,70 Eur do troch dní.
Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v rámci ktorého žiadal 1/ určiť, že pracovný
pomer žalobcu u žalovanej končí 9. júna 2010, 2/ uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 5.789,70 Eur a 3/ vysloviť, že Mgr. P. P. postúpil súdu nepravdivé, pozmeňujúce,
čo do počtu hodín i predmetov, listinné dôkazy, dotýkajúce sa rozvrhu hodín na školský rok
2001/2002.
Krajský súd v Trnave uznesením z 29. februára 2012 sp. zn. 23 Co 58/2011 v spojení
s jeho opravným uznesením zo 14. decembra 2012 sp. zn. 23 Co 58/2011, nepripustil
žalobcom požadovanú zmenu návrhu spočívajúcu v doplnení žalobného petitu. V odôvodnení
svojho uznesenia uviedol, že výsledky doterajšieho konania neumožňujú konať o zmenenom petite, nakoľko pripustením zmeny návrhu by sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach
s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou než doteraz.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, v ktorom namietal,
že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) a tiež, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Bol
toho názoru, že dôvod, pre ktorý odvolací súd zmenu žaloby nepripustil, nie je daný
a je možné v záujme hospodárnosti konania o takomto návrhu rozhodnúť, pretože ide o veci
skutkovo spolu súvisiace. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie s príkazom konať bez zbytočných prieťahov.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť ako
neprípustné a priznať jej trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým
skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že tieto
podmienky konania nie sú splnené.
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (§ 103 O.s.p.).
Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania
odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 5 C 105/2002-334 z 12. júla 2012 vyzval dovolateľa,
aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia si pre dovolacie konanie zvolil
zástupcu z radov advokátov. Zároveň ho poučil, že má možnosť požiadať súd o ustanovenie
zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov (§ 30 O.s.p.). Dovolateľ na túto výzvu,
ktorú osobne prevzal 20. júla 2012 reagoval podaním z 31. júla 2012, v ktorom sa však vyjadroval len k ďalšiemu dokazovaniu vo veci samej, k otázke právneho zastúpenia
v dovolacom konaní sa však nevyjadril a na túto skutočnosť žiadnym spôsobom nereagoval.
Dovolateľ v dovolacom konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie a v súdom
určenej lehote nerešpektoval výzvu na odstránenie nedostatku osobitnej podmienky
dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania. V dôsledku jeho
nečinnosti zostal nedostatok podmienky dovolacieho konania neodstránený do vydania tohto
uznesenia dovolacieho súdu.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil
(§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre
ktorý zastavil dovolacie konanie, nezaoberal sa otázkou procesnej prípustnosti (a ani
dôvodnosti) dovolania.
Dovolací súd nad rámec dovolacieho prieskumu poznamenáva, že aj v prípade,
ak by bola splnená obligatórna podmienka povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického
vzdelania advokátom pre dovolacie konanie v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., musel by pristúpiť
k zastaveniu dovolacieho konania z dôvodu nedostatku funkčnej príslušnosti Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o dovolaní proti rozhodnutiu, ktoré nebolo
vydané odvolacím súdom v inštančnom postupe v zmysle § 10 ods. 1 O.s.p. a § 10a ods. 1
O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval
z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi
účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa (por. uznesenie Krajského
súdu v Trnave z 30. marca 2012 sp. zn. 23 Co 58/2011), ktorý rozhodne aj o trovách
doterajšieho konania, t.j. vrátane trov dovolacieho konania v súlade s ustanovením § 243d
ods. 1 vety tretej O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková