4Cdo/9/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne KP building s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Okružná 1301/74, IČO: 45 966 354, proti žalovanej EKOPRIM, s.r.o., so sídlom v Prešove, Strojnícka 17, IČO: 31 710 115, zastúpenej Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom v Prešove, Metodova 3331/12, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 63 Cr 4/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. augusta 2018 sp.zn. 43 CoR 8/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11. januára 2018 č.k. 63 Cr 4/2016-64 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z 15. januára 2016 sp.zn. SR 064/2015 vydaného Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici a rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a uviedol, že žalobkyňa v žalobe síce namietala, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, avšak v spore nepreukázala existenciu takého zákonného dôvodu, ktorý je predpokladom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa v rozhodcovskom konaní svoj dlh voči žalovanej dokonca uznala. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 16. augusta 2018 sp.zn. 43 CoR 8/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. potvrdil a rozhodol tiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojhorozhodnutia s poukazom na § 3 ods. 2, § 54 ods. 1, 2, 3, § 40 ods. 1 písm. a/, § 41 zákona č. 244/2002 Z.z., § 105 ods. 1, § 153 ods. 1,2, § 154 C.s.p. uviedol, že žalobkyňa neuviedla v spore žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je možné zrušiť napadnutý rozhodcovský rozsudok a konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.

5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Podľa § 429 ods. 2 C.s.p. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

6. V danom prípade odvolací súd v zmysle § 393 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozhodnutí žalobkyňu riadne poučil podľa § 428 C.s.p. o náležitostiach dovolania a aj o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom a o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto kvalifikovaným zástupcom.

7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci dovolateľka, ktorá je právnickou osobou, nepreukázala, že jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a k podanému dovolaniu nepriložila ani plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, súd prvej inštancie uznesením zo 14. novembra 2019 č.k. 63 Cr 4/2016-119 (doručeným do vlastných rúk žalobkyni 18. novembra 2019) vyzval dovolateľku k odstráneniu vád podania a na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi. Zároveň ju poučil o nutnosti zastúpenia v dovolacom konaní advokátom a o následku neodstránenia nedostatku povinného zastúpenia advokátom. Žalobkyňa bola nečinná a v lehote určenej súdom vady dovolania, na odstránenie ktorých bola vyzvaná súdom prvej inštancie, neodstránila.

8. I napriek náležitému poučeniu zo strany odvolacieho súdu ako aj okresného súdu je z obsahu spisu zrejmé, že dovolateľka nepreukázala zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázala, že jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 468 C.s.p.).

9. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 C.s.p., pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. e/ C.s.p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania, bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

10. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.), trovy dovolacieho konania jej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.zn. 7 Cdo 14/2018, R 72/2018).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.