4 Cdo 88/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B., bývajúceho v Ž., zastúpeného JUDr. I. M., advokátom v Ž., proti žalovanej Ž. s. C. Slovakia, a.s., D.,
o určenie neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 16 C 12/2004,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2009 sp.zn.
5 Co 187/2009, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. októbra
2009 sp.zn. 5 Co 187/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 19. apríla 2006 č.k. 16 C 12/2004-207 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej v zásade odôvodnil tým, že na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že výpoveď daná zamestnávateľom – právnym
predchodcom žalovanej žalobcovi 28. októbra 2003, ktorou zamestnávateľ skončil pracovný
pomer so žalobcom z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce, spĺňa všetky
zákonné podmienky vyžadované pre jej platnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline (v poradí prvým) rozsudkom z 18. júna
2007 sp.zn. 5 Co 268/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že výpoveď
z 28. októbra 2003 daná právnym predchodcom žalovanej žalobcovi je neplatná a žalovanej
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Odlišnosť svojho právneho záveru
v porovnaní s právnym záverom súdu prvého stupňa odvolací súd odôvodnil tým, že
vychádzajúc z okolností danej veci zrušenie pracovného miesta žalobcu, aj keď sa žalovaná
snažila ho zakomponovať pod ustanovenie § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce, že sa stal
zamestnanec nadbytočný vzhľadom na zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce smerovalo predovšetkým k naplneniu snahy žalovanej zbaviť sa žalobcu.
O náhrade trov (celého) konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovanej uznesením z 30. marca
2009 sp.zn. 1 Cdo 37/2008 uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že odôvodnenie zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu
nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozsudku v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Pre
nedostatok dôvodov sa stal napadnutý rozsudok nepreskúmateľným.
Krajský súd v Žiline (v poradí druhým) rozsudkom z 27. októbra 2009 sp.zn.
5 Co 187/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej
trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia, s poukazom na viazanosť právnym
názorom dovolacieho súdu vysloveným vyššie označeným rozhodnutím, sa stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho zmeniť
a svojej žalobe o určenie neplatnosti výpovede vyhovieť. Dovolanie odôvodnil tým, že
odvolací súd po zrušení jeho (prvého) rozsudku dovolacím súdom v konaní bez ďalšieho
dokazovania potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, pričom svoje rozhodnutie opäť nijako
neodôvodnil, len stroho uviedol, že “sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu s konštatovaním, že
v jeho postupe v konaní nezistil nijaké vecné ani procesné pochybenia“. Z uvedeného tak
vyplýva, že odvolací súd rozhodol v ďalšom konaní v rozpore s § 243d ods. 1 O.s.p., a teda
jeho konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a prípustnosť dovolania je daná podľa § 238 ods. 2 O.s.p. Súčasne dovolateľ poukázal
na skutočnosť, že dovolací súd v zrušujúcom rozhodnutí nekonštatoval nesprávne právne
posúdenie veci, ktorého sa dovolávala žalovaná. Odvolací súd tak nesprávne interpretoval
rozhodnutie dovolacieho súdu.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je
dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo
ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani
nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3
a 4 O.s.p.), je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 a 3 O.s.p.
nemožno vyvodiť. Podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku bolo
preto potrebné skúmať v zmysle § 238 ods. 2 O.s.p., na ustanovenie ktorého aj dovolateľ
poukázal.
Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci.
V danej veci prípustnosť dovolania z vyššie citovaného ustanovenia možno vyvodiť.
Podľa § 243d ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. ak dôjde k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor
súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní záväzný.
Nižší súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ako pri posudzovaní otázok
hmotného práva, tak pri aplikácii procesných predpisov. V prvom prípade ide o odpoveď
na otázku, aký právny predpis má byť použitý, prípadne ako má byť aplikovaný na skutkový
stav, z ktorého vychádzal odvolací súd. V druhom prípade môže ísť o názor dovolacieho súdu
v čom spočívali vady uvedené v § 237 O.s.p., prípadne iné vady konania, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prečo je s prihliadnutím k týmto vadám
rozhodnutie nesprávne a v čom sa táto nesprávnosť prejavuje. Z rozhodnutia dovolacieho
súdu z 30.marca 2009 sp.zn. 1 Cdo 37/2008 nepochybne vyplýva, že rozsudok Krajského
súdu v Žiline z 18. júna 2007 sp.zn. 5 Co 268/2006 bol zrušený z dôvodu iných (procesných)
vád konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/
O.s.p.). Z rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, aké vady konania bolo povinnosťou
odvolacieho súdu v ďalšom konaní odstrániť. Odvolací súd bez ohľadu na uloženú povinnosť
dovolacím súdom rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním bez ďalšieho potvrdil.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., pričom zistil, že konanie je postihnuté vadou
podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčení buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
V poradí druhým svojím rozsudkom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil, keď sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o platnosti výpovede žalovaného bez
toho, aby náležitým spôsobom zdôvodnil zmenu v právnom názore zaujatom vo svojom
v poradí prvom rozhodnutí, keď danú výpoveď považoval za platnú. Len náležité
zdôvodnenie tohto diametrálne odlišného právneho názoru v hmotnoprávnom posúdení
prejednávanej veci s uvedením podrobného myšlienkového pochodu v súvislosti s právnym
posúdením veci, či vysvetlenia svojho prípadného mylného uvažovania o danej otázke, treba
považovať za zákonný postup umožňujúci účastníkovi konania dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia (v danej veci odlišného od prechádzajúceho), a tým aj možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov.
Keďže odvolací súd takto nepostupoval, odňal účastníkovi konania (žalobcovi)
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová