4Cdo/83/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Y. F., bývajúceho v J., X. XXXX/XX, proti žalovanému J. H., bývajúcemu v J.Ť., C.. G. X, zastúpenému JUDr. Gabrielom Szabóom, advokátom v Kolárove, Kostolné nám. 32, o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 15 C 261/2015, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2019 sp. zn. 24 Co 312/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Piešťany (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 8. augusta 2018 č. k. 15 C 261/2015 - 125 I. zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie z 21. marca 2017 č. k. 15 C 261/2015 - 70, II. zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 105 ods. 1, 3, § 122, § 274, § 277 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 32 ods. 1, 2, § 32 ods. 5 písm. b/, § 32 ods. 6 písm. a/ a § 32 ods. 7 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ďalej len zákon č. 305/2013 Z.z., uviedol, že žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie nepreukázal nenaplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, pričom zároveň žalovaný ani nepreukázal dodržanie zákonnej lehoty pre podanie tohto návrhu. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný zároveň nepreukázal dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti voči uzneseniu súdu prvej inštancie z 5. júna 2017 č. k. 15 C 261/2015 - 77.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného uznesením z 27. novembra 2019 sp. zn. 24 Co 312/2018 I. uznesenie súdu prvej inštancie v časti prvého výroku s poukazom na § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, II. odmietol odvolanie žalovaného proti druhému výroku tohto uznesenia, III. rozhodol o trovách odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ C.s.p a navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaného bolo podané oneskorene.

5. Podľa § 427 ods. 1 C.s.p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

6. Podľa § 427 ods. 2 C.s.p. dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

7. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

8. Podľa § 121 ods. 3 C.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

9. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

10. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z.z.“) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a/ v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b/ ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. ustanovenie § 1 písm. a/ platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

12. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2019 sp. zn. 24 Co 312/2018, bolo doručené žalovanému dňa 22. januára 2020 (doručenka č. l. 206 spisu) a koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia napadnutého rozhodnutia dovolateľovi pripadol na 22. marca 2020. Nakoľko koniec lehoty pripadol na deň pracovného pokoja (nedeľa), podľa § 121 ods. 4 C.s.p. bolo potrebné považovať za posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, a teda lehota na podanie dovolania uplynula polnocou dňa 23. marca 2020 (pondelok). Dovolanie žalovaného z 15. apríla 2020 však bolo podané súdu prvej inštancie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu až 24. apríla 2020, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

13. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v dôsledku šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 boli zákonom č. 62/2020 Z.z. prijaté mimoriadne opatrenia na lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bráneniepráv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a na zákonné a súdom určené lehoty na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní, a to tak, že došlo k neplynutiu lehoty (§ 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z.), resp. k posunu konca lehoty (§ 1 písm. b/ zákona č. 62/2020 Z.z.). Lehota na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 C.s.p.) je lehotou ustanovenou zákonom na vykonanie procesného úkonu (dovolania) v konaní pred súdom, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z., podľa ktorého na tieto lehoty platí len ustanovenie § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o neplynutí lehôt do 30. apríla 2020, preto nie je možné v prejednávanej veci použiť ustanovenie § 1 písm. b/ tohto zákona o posune lehôt uplynutých po 12. marci 2020. Nakoľko podľa čl. IV zákona č. 62/2020 Z.z. tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a vyhlásený bol 27. marca 2020, pričom však v prejednávanej veci lehota na podanie dovolania žalovanému uplynula už 23. marca 2020, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 62/2020 Z.z., nie je možné na prejednávanú vec použiť ustanovenie § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o neplynutí lehoty na podanie dovolania v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020.

14. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. a/ C.s.p. odmietol ako oneskorene podané. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

15. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.), trovy dovolacieho konania mu však najvyšší súd nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné nevznikli (viď R 72/2018).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.