Najvyšší súd

4 Cdo 82/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Ing. I. B., CSc., bývajúceho v B., 2/ Ing. G. B., bývajúcej v B., obaja zastúpení JUDr. M. H., advokátom v B., o zaplatenie 37,51 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15 C 196/2002, o dovolaní žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2012 sp. zn. 5 Co 347/2011 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e  

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 23. januára 2003, č.k. 15 C 196/2002-49, uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1 130,-- Sk (37,51 Eur) spolu so 17,6 % úrokom z omeškania a náhradu trov konania v sume 500,-- Sk (16,60 Eur) z titulu nedoplatku na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. januára 1998 do 30. novembra 1998. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom žalobcu v konaní.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. januára 2012 sp. zn. 5 Co 347/2011 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, pretože žalobca skôr, než bolo rozhodnuté o odvolaní žalovaných, vzal žalobu v celom rozsahu späť, pretože vymáhaná suma bola 11. októbra 2010 žalovanými uhradená. O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 224 ods. 1, § 146 ods. 2 vety druhej a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože absentoval jeho návrh na priznanie tejto náhrady.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie len do časti týkajúcej sa trov konania žalovaní s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p., keď mali za to, že odvolací súd im odňal možnosť konať pred súdom tým, že nerozhodol o trovách konania ktoré im v tomto konaní vznikli a ktoré aj riadne vyčíslili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skôr, než sa mohol podaným dovolaním vecne zaoberať, skúmal včasnosť jeho podania, pričom zistil, že bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Ako vyplýva z doručenky o prevzatí zásielky (obsahujúcej dotknuté uznesenie odvolacieho súdu) pripojenej k č.l. 134 spisu, právny zástupca dovolateľov prevzal zásielku 27. februára 2012, kedy uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2012 sp. zn.   5 Co 347/2011 nadobudlo právoplatnosť. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok jednomesačnej lehoty na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pripadol koniec tejto lehoty na 27. marca 2012 (t.j. na stredu, ktorý bol riadnym pracovným dňom), a ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu.   Zo spisu nepochybne vyplýva, že žalovaní dovolanie podali na pošte Bratislava 1 až   28. marca 2012, teda zjavne oneskorene.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaných v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.   a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie ods. 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová