UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. M., narodenú XX. U. XXXX, t. č. plnoletú, bývajúcu u matky a zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky N. Č., bývajúcej v O. XXX, zastúpenej Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Námestie Slobody 16, a otca G.. F. M., bývajúceho v A., Š. XX, o zmenu zverenia dieťaťa a úpravu styku matky s dieťaťom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5 P 79/2016, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 5. decembra 2018 sp. zn. 17 CoP 24/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
l. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 18. októbra 2017 č. k. 5 P 79/2016-48 zamietol návrh otca na zverenie (v tom čase) maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a úpravu styku maloletého dieťaťa s matkou, rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 4 ods. l, 4, § 26, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine, článkami 3 ods. l. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh otca dieťaťa nie je dôvodný. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že O., ktorá v tom čase bola vo veku 17 rokov, uviedla tak písomne okresnému súdu, ako aj pred kolíznym opatrovníkom, že nechce byť otcovi zverená do osobnej starostlivosti, je spokojná so stavom tak, ako je a nechce na ňom nič meniť. S otcom sa pritom stretáva na základe rozhodnutia súdu, ale chodí k nemu iba z povinnosti. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nezistil a zo strany otca ani nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval meniť právoplatné rozhodnutie ohľadne práv a povinností k mal. O.. Podľa názoru okresného súdu otec nepresadzuje a nezohľadňuje záujem a prejavenú vôľu dcéry, ktorá jasne vyjadrila svoju vôľu, nechce byť zverená do osobnej starostlivosti otca, napriek tomu otec presadzuje vlastné záujmy, názory, nikoho nerešpektuje, zdôrazňuje nezákonnosti páchané na dcére, avšak tieto ničím nepreukázal ani neodôvodnil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol § 255ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.”).
2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd”) uznesením z 5. decembra 2018 sp. zn. 17 CoP 24/2018 odvolanie otca v zmysle § 386 písm. a/ C.s.p. odmietol ako oneskorene podané.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal otec (ďalej aj „dovolateľ”) dovolanie nemajúce náležitosti.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd” alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) účastník, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) predovšetkým skúmal, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C.s.p.) a či sú splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.
5. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je od l. júla 2016 upravené v zákone č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.”). Vzájomný vzťah medzi C.m.p. a C.s.p. je vymedzený v § 2 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak. C.m.p. v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení C.s.p.
6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Podľa § 429 ods. 2 C.s.p. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
7. V danom prípade odvolací súd v zmysle § 393 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozhodnutí otca riadne poučil podľa § 428 C.s.p. o náležitostiach dovolania a aj o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom a o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto kvalifikovaným zástupcom. Zároveň bol otec maloletého dieťaťa v priebehu konania súdom prvej inštancie v zmysle § 160 ods. 2 C.s.p. poučený o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
8. I napriek náležitému poučeniu zo strany odvolacieho súdu ako aj okresného súdu je z obsahu spisu zrejmé, že dovolateľ nepreukázal zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázal zodpovedajúce právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 C.s.p.).
9. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 C.s.p., pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie otca podľa § 447 písm. e/ C.s.p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania, bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
10. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. a § 451 ods. 3 C.s.p.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.