4 Cdo 81/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ S. Š., 2/ M. Š., oboch bývajúcich v M., zastúpených JUDr.   J.   P.,   advokátom   v M., proti   žalovanému O.S.B.D. v   M, zastúpenému   JUDr.   E.   L.,   advokátkou   v M., o   neplatnosť   výpovede   z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 7 C 228/2008, o dovolaní

žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. októbra 2009 sp.zn. 9 Co 352/2009,

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. októbra

2009 sp.zn. 9 Co 352/2009 a rozsudok Okresného súdu Martin zo 4. mája 2009 č.k.  

7 C 228/08-78 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 4. mája 2009 č.k. 7 C 228/08-78 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu dvojizbového bytu č. X.

s príslušenstvom, nachádzajúceho sa v M., na ul. A. Žalobcom uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 211,81 € na účet právnej zástupkyne

žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil

ustanovením § 711 ods. 1 písm.c/ Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania

mal preukázané, že žalobcovia sústavne porušovali pokojné bývanie ostatných nájomcov

bytov a dobré mravy v dome, preto výpoveď z nájmu daná im žalovaným je dôvodná.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. októbra 2009 sp.zn.  

9 Co 352/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcov zaviazal spoločne

a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 70,60 € na (bližšie

nešpecifikovaný) účet splnomocnenej zástupkyne žalovaného do troch dní. Stotožnil sa   so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Neprihliadol na námietku žalobcov

týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred prvostupňovým súdom nevypočutím žalobcu 2/,

lebo na každé pojednávanie boli žalobcovia predvolaní riadne prostredníctvom svojho

právneho zástupcu a bolo na nich, aby využili svoje právo vypovedať pred súdom a zúčastnili

sa pojednávania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali z dôvodov podľa § 237 písm.f/ O.s.p.

dovolanie žalobcovia, žiadali ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Poukázali na to, že počas celého konania na prvostupňovom súde navrhoval ich

splnomocnený zástupca vykonať dôkaz výsluchom žalobcu, ktorý sa v tom čase nachádzal

v Ú. pre v. v. v R.. Súd prvého stupňa tomuto návrhu bez bližšieho odôvodnenia nevyhovel

a rovnako ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať tento dôkaz. Tým bola

žalobcovi 2/ odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho vyslovili názor, že konanie je

postihnuté aj inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.

2 písm. b/ O.s.p.), nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo

nesprávne zisteného skutkového stavu, súd prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade hlavne s ustanoveniami §§ 122 ods. 2, 123 a 125 O.s.p. Naviac

prvostupňové rozhodnutie postráda riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalobcov zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   (pričom   v   jeho   výroku   prípustnosť   dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky), je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pričom sa zameral

na tie okolnosti, ktoré dovolatelia v dovolaní namietali.

Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41

O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne

pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali (§ 123 O.s.p.) na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2

O.s.p.)]. Ako vyplýva z obsahu spisu, oba súdy nižšieho stupňa v prejednávanej veci

v prípade žalobcu 2/ nerešpektovali jeho právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, ako aj

právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Výsluch

účastníkov je podľa ustanovenia § 125 O.s.p. jedným z dôkazných prostriedkov v občianskom

súdnom konaní. Tým, že súd prvého stupňa neakceptoval opakované žiadosti splnomocneného zástupcu žalobcov na vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu 2/, ktorý sa  

v období prebiehajúceho prvostupňového konania (a minimálne ešte aj v čase začatia

odvolacieho   konania)   nachádzal   v Ú.   pre   v.   v.   v R.,   pričom v odôvodnení

prvostupňového rozsudku niet zmienky o tom, prečo žalobca 2/ vypočutý nebol, a následne

odvolací súd tým, že neakceptoval námietku žalobcov už v odvolaní, že postupom

prvostupňového súdu bola žalobcovi 2/ odňatá možnosť konať pred súdom s odôvodnením

(ktoré je v rozpore so skutočnosťou) „... lebo ako vyplynulo z obsahu spisu, na každé

pojednávanie boli navrhovatelia predvolaní riadne prostredníctvom svojho právneho zástupcu

a bolo na nich, aby využili svoje právo vypovedať pred súdom a zúčastnili sa pojednávania“,

je tak zrejmé, že postupom oboch uvedených súdov bola žalobcovi 2/ odňatá možnosť konať

pred súdom. V dovolaní uplatnený dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je tak

opodstatnený.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p.

rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Keďže aj rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný

v konaní postihnutom vadou, pre ktorú bolo potrebné v dovolacom konaní zrušiť rozhodnutie

odvolacieho súdu, zrušil dovolací súd aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2010

  JUDr. Eva Sakálová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová