4 Cdo 81/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ S. Š., 2/ M. Š., oboch bývajúcich v M., zastúpených JUDr. J. P., advokátom v M., proti žalovanému O.S.B.D. v M, zastúpenému JUDr. E. L., advokátkou v M., o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 7 C 228/2008, o dovolaní
žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. októbra 2009 sp.zn. 9 Co 352/2009,
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. októbra
2009 sp.zn. 9 Co 352/2009 a rozsudok Okresného súdu Martin zo 4. mája 2009 č.k.
7 C 228/08-78 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom zo 4. mája 2009 č.k. 7 C 228/08-78 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu dvojizbového bytu č. X.
s príslušenstvom, nachádzajúceho sa v M., na ul. A. Žalobcom uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 211,81 € na účet právnej zástupkyne
žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
ustanovením § 711 ods. 1 písm.c/ Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že žalobcovia sústavne porušovali pokojné bývanie ostatných nájomcov
bytov a dobré mravy v dome, preto výpoveď z nájmu daná im žalovaným je dôvodná.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. októbra 2009 sp.zn.
9 Co 352/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcov zaviazal spoločne
a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 70,60 € na (bližšie
nešpecifikovaný) účet splnomocnenej zástupkyne žalovaného do troch dní. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Neprihliadol na námietku žalobcov
týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred prvostupňovým súdom nevypočutím žalobcu 2/,
lebo na každé pojednávanie boli žalobcovia predvolaní riadne prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a bolo na nich, aby využili svoje právo vypovedať pred súdom a zúčastnili
sa pojednávania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali z dôvodov podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
dovolanie žalobcovia, žiadali ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Poukázali na to, že počas celého konania na prvostupňovom súde navrhoval ich
splnomocnený zástupca vykonať dôkaz výsluchom žalobcu, ktorý sa v tom čase nachádzal
v Ú. pre v. v. v R.. Súd prvého stupňa tomuto návrhu bez bližšieho odôvodnenia nevyhovel
a rovnako ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať tento dôkaz. Tým bola
žalobcovi 2/ odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho vyslovili názor, že konanie je
postihnuté aj inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.
2 písm. b/ O.s.p.), nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo
nesprávne zisteného skutkového stavu, súd prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade hlavne s ustanoveniami §§ 122 ods. 2, 123 a 125 O.s.p. Naviac
prvostupňové rozhodnutie postráda riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalobcov zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky), je
nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pričom sa zameral
na tie okolnosti, ktoré dovolatelia v dovolaní namietali.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie
ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41
O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne
pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali (§ 123 O.s.p.) na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2
O.s.p.)]. Ako vyplýva z obsahu spisu, oba súdy nižšieho stupňa v prejednávanej veci
v prípade žalobcu 2/ nerešpektovali jeho právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, ako aj
právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Výsluch
účastníkov je podľa ustanovenia § 125 O.s.p. jedným z dôkazných prostriedkov v občianskom
súdnom konaní. Tým, že súd prvého stupňa neakceptoval opakované žiadosti splnomocneného zástupcu žalobcov na vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu 2/, ktorý sa
v období prebiehajúceho prvostupňového konania (a minimálne ešte aj v čase začatia
odvolacieho konania) nachádzal v Ú. pre v. v. v R., pričom v odôvodnení
prvostupňového rozsudku niet zmienky o tom, prečo žalobca 2/ vypočutý nebol, a následne
odvolací súd tým, že neakceptoval námietku žalobcov už v odvolaní, že postupom
prvostupňového súdu bola žalobcovi 2/ odňatá možnosť konať pred súdom s odôvodnením
(ktoré je v rozpore so skutočnosťou) „... lebo ako vyplynulo z obsahu spisu, na každé
pojednávanie boli navrhovatelia predvolaní riadne prostredníctvom svojho právneho zástupcu
a bolo na nich, aby využili svoje právo vypovedať pred súdom a zúčastnili sa pojednávania“,
je tak zrejmé, že postupom oboch uvedených súdov bola žalobcovi 2/ odňatá možnosť konať
pred súdom. V dovolaní uplatnený dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je tak
opodstatnený.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Keďže aj rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný
v konaní postihnutom vadou, pre ktorú bolo potrebné v dovolacom konaní zrušiť rozhodnutie
odvolacieho súdu, zrušil dovolací súd aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová