4Cdo/80/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti BARDEJOVSKÉ KÚPELE a. s., Bardejovské Kúpele 086 31, IČO: 36 168 301, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Jurčom, Bardejov, Partizánska 5, proti žalovanej M. K., narodenej XX. Q. XXXX, G., G. H. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Petejovou, Košice, Hlavná 20, o vypratanie nehnuteľnosti s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1C/229/2012, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. novembra 2022 sp. zn. 7Co/27/2022, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 27. januára 2022 č. k. 1C/229/2012-170 uložil žalovanej povinnosť odstrániť z parcely CKN č. XXXX zapísanej na LV č. X, katastrálne územie G., osobné motorové vozidlo značky Škoda Favorit, EČ: G.- XXXAI, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalovaná svojim konaním neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv žalobkyne, najmä ju obmedzuje v držaní a užívaní predmetu jej vlastníctva a tak žalobkyni prislúcha domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalovaná relevantným spôsobom nepreukázala, že nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, resp. že do neho zasahuje na základe relevantného právneho titulu.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej uznesením z 28. novembra 2022 sp. zn. 7Co/27/2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a jeho vydaním sa strane sporu odňala možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Predovšetkým sa podľa názoru odvolacieho súdu nedázistiť z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, či celý pozemok vo vlastníctve žalobkyne je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalovanej, pričom rozsah zastavanosti pozemku stavbou má zásadný vplyv na dôvodnosť žaloby. Odvolací súd záverom uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť, či parcela číslo XXXX vo vlastníctve žalobkyne je v celom rozsahu zastavaná stavbou súpisné číslo XXXX vo vlastníctve žalovanej alebo nie a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), ktoré odôvodnila podľa § 420 písm. f) CSP a teda, že jej nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu bolo znemožnené, aby ako žalovaná uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Namietala, že odvolací súd ignoroval skutočne uplatnený výlučný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a o odvolaní rozhodol podľa neuplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa jej názoru bol postup odvolacieho súdu účelový so zámerom vyhnúť sa povinnosti vec meritórne rozhodnúť. Po protiprávnom zrušení rozsudku prvej inštancie umožnil odvolací súd protistrane meniť žalobu a tým ovplyvniť výsledok konania, čím mal neprípustne zvýhodniť protistranu. Žalovaná vyjadrila názor, že má právo byť úspešná v konaní a to v zmysle pravidiel stanovených CSP. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby dovolací súd podľa § 449 ods. 3 CSP napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania, trov odvolacieho konania a trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné [§ 447 písm. c) CSP]. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach § 420 písm. a) až f) CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

8. Žalovaná dovolaním napadla uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje. Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie je síce výsledkom vecného prejednania veci, avšak nerozhodol konečne o právach a povinnostiach strán.

9. V súvislosti s podaným dovolaním smerujúcim proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátilna ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku“.

10. Treba zdôrazniť, že samotná povaha zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie otvára sporovým stranám možnosť v pokračujúcom spore uplatniť všetky svoje procesné práva, vrátane práv na využitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

11. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej nesprávnosti.

12. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni najvyšší súd trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.