4Cdo/78/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke E., nar. X. mája XXXX, zomr. X. augusta XXXX, naposledy bývajúcej v T., o návrhu na vydanie opravného uznesenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. D 479/81, o dovolaní dediča O., bývajúceho v T., zastúpeného AK POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., Vysoká 19, Bratislava, IČO: 47 233 559, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2016 sp. zn. 7 CoD 9/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I uznesením z 30. septembra 2014 č. k. D 479/81-51 v poradí druhým výrokom návrh dediča O. z 25. júla 2012 na opravu rozhodnutia o dedičstve z 24. júna 1981 sp. zn. D 479/81 zamietol, keď nezistil dôvod na postup podľa § 164 O.s.p.

2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie dediča O. proti v poradí druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie uznesením z 28. októbra 2016 sp. zn. 7 CoD 9/2016 uznesenie potvrdil v zmysle § 388 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. Mal však za to, že pokiaľ návrh na opravu chyby v písaní nepodali všetci dedičia po E., pre úspešnosť podaného návrhu bol bezpodmienečne potrebný súhlas ostatných dedičov s vykonaním zásahu do ich vlastníckeho práva. Nepripojenie takého súhlasu k návrhu, kde na strane aktívnej vystupuje len navrhovateľ opravy a nie aj ostatní dedičia, ktorí by sa teoreticky mohli ocitnúť aj na strane pasívnej, spôsobuje taký nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej alebo pasívnej), ktorý bráni inak časovo neobmedzenému postupu deklarovanému v § 224 C.s.p. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu mohlo viesť len k jednému záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie dedič O.. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f/ C.s.p., keď súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovanie patriacich mu procesných práv a to v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V rozsiahlom dovolaní citoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Civilnéhomimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku a s odkazom na ne mal za to, že odvolací súd, namietajúci vadu spočívajúcu v nedoložení súhlasu ostatných dedičov pochybil, keď prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. Ak odvolací súd vzhliadol uvedenú vadu v konaní, mal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko išlo o nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý mal z úradnej moci pribrať ostatných dedičov ako účastníkov do konania v zmysle § 94 ods. 2 O.s.p., avšak tak neurobil. Dovolateľ mal za to, že bol v dôsledku nesprávneho postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež aj odvolacieho súdu ukrátený na svojich procesných právach. Žiadal, aby dovolací súd rozhodnutia súdov nižších inštancií zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj,,najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas dedič (§ 427 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 420 písm. a/ až f/ C.s.p.

6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. irelevantné, či k dovolateľnom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

7. Dovolateľ dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na opravu rozhodnutia o dedičstve z 24. júna 1981 sp. zn. D 479/81. Keďže v danom prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nie je dovolanie podľa § 420 C.s.p. prípustné.

8. Vzhľadom na to, že dovolanie dediča smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

9. Dovolací súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. a § 451 ods. 3 C.s.p.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.