Najvyšší súd
4 Cdo 77/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky B. V., bytom K.,
zastúpenej JUDr. J. P., advokátkou v K., proti odporcovi I. V., bytom K., zastúpenému JUDr.
M. K., advokátom v K., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom V., K., nar. X. a P., nar. X., zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, na čas po rozvode,
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 36 C 48/2010, o dovolaní odporcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2012 sp. zn. 8 CoP 265/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 11. mája 2011 č.k. 36 C 48/2010-114 manželstvo
navrhovateľky a odporcu rozviedol, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá je oprávnená zastupovať ich a spravovať ich majetok, zaviazal odporcu
prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa po 70 € mesačne, upravil styk odporcu
s maloletými deťmi každý právny víkend od piatku 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.
s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov, počas vianočných sviatkov každý párny
kalendárny rok vždy od 24.12 od 12:00 hod. do 25.12 do 12:00 hod. a každý nepárny
kalendárny rok od 25.12 od 12:00 hod. do 27.12 do 10:00 hod., počas veľkonočných sviatkov
každý párny kalendárny rok od veľkonočného piatku od 12:00 hod. do veľkonočnej nedele
do 12:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od veľkonočnej nedele od 12:00 hod. do veľkonočného pondelka do 17:00 hod. a počas letných prázdnin vždy od 1. pondelka
v auguste od 10:00 hod. do nedele druhého augustového týždňa do 17:00 hod. Účastníkom
náhradu trov konania nepriznal. V časti rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode prvostupňový súd vychádzal zo záverov znaleckého
posudku vypracovaného Mgr. L. L., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí, podľa ktorej striedavý model starostlivosti o maloleté deti v tejto chvíli nie
je možný. Zverenie detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky plne rešpektuje záujmy detí,
ktoré budú mať u matky vytvorené výchovné prostredie zodpovedajúce ich veku
a psychickému stavu. Námietky odporcu k znaleckému posudku súd vyhodnotil ako
irelevantné, nespôsobilé vyvrátiť jeho závery a tak nemajúce vplyv na rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností. Pri určení výšky výživného zohľadnil výšku príjmov
na strane oboch rodičov (priemerný čistý mesačný zárobok navrhovateľky 598,71 € a odporcu 1 072,78 €), ako aj aktuálne potreby maloletých detí. Pri úprave styku maloletých detí s otcom
plne rešpektoval právo odporcu ako rodiča na osobnú starostlivosť o maloleté deti. Berúc
do úvahy závery znaleckého posudku mal za to, že súdom vykonaná úprava za daných
okolností zabezpečuje odporcovi pravidelný a rovnocenný osobný styk s maloletými deťmi
a rešpektuje aj záujem a právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany odporcu.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p.
Na odvolanie odporcu proti výrokom o úprave rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. januára 2012 sp. zn. 8 CoP 265/2011
potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o zverení maloletých detí K. a P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky na čas po rozvode a vo výroku o styku odporcu s maloletými
deťmi. Výrok o výživnom zmenil tak, že zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke
na výživu maloletej K. 150 € mesačne a na výživu maloletého P. 130 € mesačne
od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna vždy 1. deň v mesiaci. V dôvodoch svojho rozhodnutia v potvrdzujúcej časti sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Zmenu prvostupňového rozsudku vo výroku
o výživnom odôvodnil tým, že posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa
výživného dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, ale
neposúdil ho podľa všetkých relevantných ustanovení Zákona o rodine (§ 75 ods. 1)
a nesprávne určil rozsah výživného. S poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine mal za to, že výživné vo výške 150 € mesačne na maloletú K.
a vo výške 130 € mesačne na maloletého P. je primerané odôvodneným potrebám detí
so zreteľom na vekový rozdiel a zohľadňuje reálne príjmové a majetkové pomery odporcu,
ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, žiadal
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.
V súvislosti so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky obom
súdom nižšieho stupňa vytkol, že pri svojom rozhodovaní zohľadnili len jediný dôkaz,
a to neobjektívny znalecký posudok, v ktorom sa znalkyňa, ktorej výsluch súdy nevykonali,
okrem skutkových otázok neprípustne vyjadrovala aj k otázkam právnym, ktorých posúdenie
je výlučne v kompetencii súdu. Súd opomenul, že nie odporca, ale navrhovateľka spôsobila
svojim správaním rozpad manželstva a napriek povinnosti v prvom rade sledovať záujem
maloletých detí sa súd hlbšie nezaoberal vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti obomi
rodičmi v rovnakom pomere. Zabrániť súdu v jeho povinnosti bojovať za striedavú
starostlivosť v prospech detí môže len nezáujem samotného rodiča o tento model, v žiadnom
prípade nesúhlas druhého. V súvislosti s určením výživného poukázal na to, že odvolací súd
neprihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará, pričom v čase
rozhodovania súdu sa rodičia pri výchove striedali a deti boli pomernú časť mesiaca u otca
aj u matky. Odporca nie je schopný s ohľadom na jeho možnosti a majetkové pomery platiť
k rukám navrhovateľky výživné na maloleté deti v takej výške, k akej dospel odvolací súd.
Pokiaľ ide o rozsah súdom vykonanej úpravy styku otca s deťmi, v žiadnom prípade sa nedá
hovoriť o možnosti deti vychovávať ani o zachovaní rovnocenného osobného styku.
Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla odmietnuť a uplatnila si náhradu
trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo pozastavení ich výkonu o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorý síce v časti (výživné) vykazuje znaky rozsudku v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 O.s.p.,
súčasne však (ako celok) ide o rozhodnutie vo veci upravenej Zákonom o rodine, v ktorej
ustanovenie § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie výslovne nepripúšťa, je nepochybné, že prípustnosť
dovolania odporcu z § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,
či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
Dovolateľ existenciu týchto vád netvrdil, pričom ani dovolací súd nezistil existenciu žiadnej
podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutiu vo veci, a že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie
je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, neboli zistené
(ani tvrdené) vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odporcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 243b ods. 5 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková