Najvyšší súd

4 Cdo 77/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky B. V., bytom K.,

zastúpenej JUDr. J. P., advokátkou v K., proti odporcovi I. V., bytom K., zastúpenému JUDr.

M. K., advokátom v K., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom V., K., nar. X. a P., nar. X., zastúpených kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, na čas po rozvode,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 36 C 48/2010, o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2012 sp. zn. 8 CoP 265/2011, takto

r o z h o d o l :

  Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 11. mája 2011 č.k. 36 C 48/2010-114 manželstvo

navrhovateľky a odporcu rozviedol, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti

navrhovateľky, ktorá je oprávnená zastupovať ich a spravovať ich majetok, zaviazal odporcu

prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa po 70 € mesačne, upravil styk odporcu

s maloletými deťmi každý právny víkend od piatku 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.

s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov, počas vianočných sviatkov každý párny

kalendárny rok vždy od 24.12 od 12:00 hod. do 25.12 do 12:00 hod. a každý nepárny

kalendárny rok od 25.12 od 12:00 hod. do 27.12 do 10:00 hod., počas veľkonočných sviatkov

každý párny kalendárny rok od veľkonočného piatku od 12:00 hod. do veľkonočnej nedele

do 12:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od veľkonočnej nedele od 12:00 hod.   do veľkonočného pondelka do 17:00 hod. a počas letných prázdnin vždy od 1. pondelka

v auguste od 10:00 hod. do nedele druhého augustového týždňa do 17:00 hod. Účastníkom

náhradu trov konania nepriznal. V časti rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom na čas po rozvode prvostupňový súd vychádzal zo záverov znaleckého

posudku vypracovaného Mgr. L. L., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická

psychológia detí, podľa ktorej striedavý model starostlivosti o maloleté deti v tejto chvíli nie

je možný. Zverenie detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky plne rešpektuje záujmy detí,

ktoré budú mať u matky vytvorené výchovné prostredie zodpovedajúce ich veku

a psychickému stavu. Námietky odporcu k znaleckému posudku súd vyhodnotil ako

irelevantné, nespôsobilé vyvrátiť jeho závery a tak nemajúce vplyv na rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností. Pri určení výšky výživného zohľadnil výšku príjmov  

na strane oboch rodičov (priemerný čistý mesačný zárobok navrhovateľky 598,71 € a odporcu 1 072,78 €), ako aj aktuálne potreby maloletých detí. Pri úprave styku maloletých detí s otcom

plne rešpektoval právo odporcu ako rodiča na osobnú starostlivosť o maloleté deti. Berúc  

do úvahy závery znaleckého posudku mal za to, že súdom vykonaná úprava za daných

okolností zabezpečuje odporcovi pravidelný a rovnocenný osobný styk s maloletými deťmi

a rešpektuje aj záujem a právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany odporcu.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p.

Na odvolanie odporcu proti výrokom o úprave rodičovských práv a povinností na čas

po rozvode Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. januára 2012 sp. zn. 8 CoP 265/2011

potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o zverení maloletých detí K. a P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky na čas po rozvode a vo výroku o styku odporcu s maloletými

deťmi. Výrok o výživnom zmenil tak, že zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke  

na výživu maloletej K. 150 € mesačne a na výživu maloletého P. 130 € mesačne  

od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna vždy 1. deň v mesiaci. V dôvodoch svojho rozhodnutia v potvrdzujúcej časti sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval

správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Zmenu prvostupňového rozsudku vo výroku

o výživnom odôvodnil tým, že posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa

výživného dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, ale

neposúdil ho podľa všetkých relevantných ustanovení Zákona o rodine (§ 75 ods. 1)

a nesprávne určil rozsah výživného. S poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine mal za to, že výživné vo výške 150 € mesačne na maloletú K.  

a vo výške 130 € mesačne na maloletého P. je primerané odôvodneným potrebám detí  

so zreteľom na vekový rozdiel a zohľadňuje reálne príjmové a majetkové pomery odporcu,

ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, žiadal  

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.

V súvislosti so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky obom

súdom nižšieho stupňa vytkol, že pri svojom rozhodovaní zohľadnili len jediný dôkaz,  

a to neobjektívny znalecký posudok, v ktorom sa znalkyňa, ktorej výsluch súdy nevykonali,

okrem skutkových otázok neprípustne vyjadrovala aj k otázkam právnym, ktorých posúdenie

je výlučne v kompetencii súdu. Súd opomenul, že nie odporca, ale navrhovateľka spôsobila

svojim správaním rozpad manželstva a napriek povinnosti v prvom rade sledovať záujem

maloletých detí sa súd hlbšie nezaoberal vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti obomi

rodičmi v rovnakom pomere. Zabrániť súdu v jeho povinnosti bojovať za striedavú

starostlivosť v prospech detí môže len nezáujem samotného rodiča o tento model, v žiadnom

prípade nesúhlas druhého. V súvislosti s určením výživného poukázal na to, že odvolací súd

neprihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará, pričom v čase

rozhodovania súdu sa rodičia pri výchove striedali a deti boli pomernú časť mesiaca u otca  

aj u matky. Odporca nie je schopný s ohľadom na jeho možnosti a majetkové pomery platiť

k rukám navrhovateľky výživné na maloleté deti v takej výške, k akej dospel odvolací súd.

Pokiaľ ide o rozsah súdom vykonanej úpravy styku otca s deťmi, v žiadnom prípade sa nedá

hovoriť o možnosti deti vychovávať ani o zachovaní rovnocenného osobného styku.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla odmietnuť a uplatnila si náhradu

trov dovolacieho konania.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

  V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,  

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,  

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo pozastavení ich výkonu o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

  Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý síce v časti (výživné) vykazuje znaky rozsudku v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 O.s.p.,

súčasne však (ako celok) ide o rozhodnutie vo veci upravenej Zákonom o rodine, v ktorej

ustanovenie § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie výslovne nepripúšťa, je nepochybné, že prípustnosť

dovolania odporcu z § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,  

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,  

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.

Dovolateľ existenciu týchto vád netvrdil, pričom ani dovolací súd nezistil existenciu žiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutiu vo veci, a že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)  

je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie  

je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, neboli zistené

(ani tvrdené) vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.  

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 243b ods. 5 O.s.p.

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková