Najvyšší súd
4 Cdo 77/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T.B., zastúpeného JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom v T., Bradlanská 2, proti odporcovi M. T.B.,
zastúpenému JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom v Bratislave, Líščie Nivy 23,
o vypratanie nebytových priestorov, vedenej na Okresnom súde T. pod sp.zn.
16 C 86/2008, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v T. z 10. novembra 2010,
sp.zn. 24 Co 229/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
128,82 € do rúk JUDr. Dušana Slaninu, advokáta v T., Bradlanská 2, do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd T. rozsudkom z 1. apríla 2010 č.k. 16 C 86/2008-155 uložil odporcovi
povinnosť vypratať nebytové priestory vo výmere x m2, tzn. predajňu o výmere x m2 a x m2,
miestnosti skladov vo výmere x m2, x m2 a x m2, sociálne miestnosti o výmere x m2, x m2, x
m2 a x m2, ktoré sú zapísané na LV č. X., kat. úz. T. ako iný nebytový priestor č. 1,
nachádzajúci sa v bytovom dome
č. súp. x na pozemku parc. č. x v k.ú. T., x, do troch dní. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania 99,59 € a zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia
vo výške 982,58 € do troch dní. Rozhodnutie vo veci samej oprel o ustanovenie § 9 ods. 1
zákona č. 116/1990 Zb. a odôvodnil ho tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na obdobie
od 1. decembra 1991, po postupnom predlžovaní nájmu, do 1. decembra 2006. Od uvedenej
doby nedošlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy a teda odporca užíva priestory bez 4 Cdo 77/2011
právneho dôvodu, pričom neplatí nájomné. Dražba, na základe ktorej získal odporca právo
predmetné nehnuteľnosti užívať, bola dražbou, na základe ktorej si odporca vydražil iba
hnuteľné veci a právo prevádzkovať obchodnú jednotku, ale nevydražil si nehnuteľnosť.
V súlade s tým sám požiadal o uzavretie nájomnej zmluvy na obdobie najprv 5 rokov
od 1. decembra 1991 do 1. decembra 1996 a podpísal aj všetky ďalšie dodatky, ktoré sa týkajú
predĺženia nájomného vzťahu o ďalších 10 rokov a zvyšovania nájomného. Počas celého
obdobia užívania nehnuteľnosti odporcom, resp. nájmu totiž došlo dodatkami nájomnej
zmluvy č. 1 až č. 8 postupne k zvyšovaniu nájomného, pričom posledná čiastka predstavuje
sumu 8 270 Sk. Odporca dňa 30. augusta 2006 požiadal o ďalšie predĺženie nájomnej zmluvy,
pričom navrhovateľ mu predložil návrh novej nájomnej zmluvy, na ktorý návrh odporca už
nereagoval. Dňa 1. decembra 2006 si síce odporca podal žiadosť u navrhovateľa o prevod
nebytového priestoru do jeho vlastníctva, ale tejto žiadosti vyhovené nebolo. Predmetné
nehnuteľnosti v súčasnosti nie sú využívané, nájom nebytových priestorov skončil
1. decembra 2006 a odporca ich navrhovateľovi (ku dňu rozhodnutia súdu) neodovzdal. Preto
mal súd za to, že odporca užíva prenajaté priestory bez právneho dôvodu a uložil mu
povinnosť tieto vypratať, nakoľko dochádza k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v T. rozsudkom z 10. novembra 2010 sp.zn. 24 Co
229/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti náhrady trov konania
ho zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1 082,17 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk zástupcu navrhovateľa. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 62,70 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu navrhovateľa. V dôvodoch
rozhodnutia vo veci samej sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Formálnu zmenu rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania
odôvodnil tým, aby jeho znenie bolo v súlade so zákonnou úpravou, tzn., že odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v súhrnnej výške 1 082,17 € do rúk
právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 O.s.p.) do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(§ 160 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
4 Cdo 77/2011
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, žiadal ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho navrhol zmeniť tak,
aby bol na základe dražby konanej dňa 19. októbra 1991 určený za vlastníka predmetného
nebytového priestoru, z ktorého dôvodu by nebol povinný tento nebytový priestor vypratať.
Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a že rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu
vytkol, že svoje zistenie a právne závery riadne neodôvodnil, obmedzil sa vo svojich záveroch
na konštalácie výsledkov jeho hodnotenia, bez správnej aplikácie v tom čase platných
právnych ustanovení, bez dôsledného, odborného a správneho posúdenia skutočnosti v merite
veci (vlastníctva) a zameral sa na veci relevantné (zmluvy medzi odporcom
a navrhovateľom). Podľa názoru odporcu je rozsudok odvolacieho súdu nesprávny,
nezrozumiteľný a nepresvedčivý a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého
výsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania. S poukazom na skutkové
okolnosti dovolateľ uviedol, že vec mala byť správne posúdená podľa zákona č. 427/1990 Zb.
o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.
Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol dovolanie odporcu odmietnuť alebo zamietnuť ako
nedôvodné. Uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 128,82 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak 4 Cdo 77/2011
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť odvolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky), je nepochybné, že
prípustnosť dovolania odporcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ však žiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je
prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
4 Cdo 77/2011
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ si v dovolacom konaní uplatnil náhradu trov tohto
konania za dva úkony právnej služby poskytnutej advokátom v celkovej sume 128,82 €.
Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcu z odmeny advokáta
za dva úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k dovolaniu
(§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb)] á 57 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) + režijný paušál
(§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) za rovnaký počet úkonov právnej služby á 7,41 €, čo predstavuje
spolu 128,82 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová