Najvyšší súd  

4 Cdo 77/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T.B., zastúpeného JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom v T., Bradlanská 2, proti odporcovi M. T.B.,

zastúpenému JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom v Bratislave, Líščie Nivy 23,

o vypratanie nebytových priestorov, vedenej na Okresnom súde T. pod sp.zn.

16 C 86/2008, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v T. z 10. novembra 2010,

sp.zn. 24 Co 229/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

128,82 € do rúk JUDr. Dušana Slaninu, advokáta v T., Bradlanská 2, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd T. rozsudkom z 1. apríla 2010 č.k. 16 C 86/2008-155 uložil odporcovi

povinnosť vypratať nebytové priestory vo výmere x m2, tzn. predajňu o výmere x m2 a x m2,

miestnosti skladov vo výmere x m2, x m2 a x m2, sociálne miestnosti o výmere x m2, x m2, x

m2 a x m2, ktoré sú zapísané na LV č. X., kat. úz. T. ako iný nebytový priestor č. 1,

nachádzajúci sa v bytovom dome

č. súp. x na pozemku parc. č. x v k.ú. T., x, do troch dní. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi trovy konania 99,59 € a zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia

vo výške 982,58 € do troch dní. Rozhodnutie vo veci samej oprel o ustanovenie § 9 ods. 1

zákona č. 116/1990 Zb. a odôvodnil ho tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na obdobie

od 1. decembra 1991, po postupnom predlžovaní nájmu, do 1. decembra 2006. Od uvedenej

doby nedošlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy a teda odporca užíva priestory bez   4 Cdo 77/2011

právneho dôvodu, pričom neplatí nájomné. Dražba, na základe ktorej získal odporca právo

predmetné nehnuteľnosti užívať, bola dražbou, na základe ktorej si odporca vydražil iba

hnuteľné veci a právo prevádzkovať obchodnú jednotku, ale nevydražil si nehnuteľnosť.

V súlade s tým sám požiadal o uzavretie nájomnej zmluvy na obdobie najprv 5 rokov

od 1. decembra 1991 do 1. decembra 1996 a podpísal aj všetky ďalšie dodatky, ktoré sa týkajú

predĺženia nájomného vzťahu o ďalších 10 rokov a zvyšovania nájomného. Počas celého

obdobia užívania nehnuteľnosti odporcom, resp. nájmu totiž došlo dodatkami nájomnej

zmluvy č. 1 až č. 8 postupne k zvyšovaniu nájomného, pričom posledná čiastka predstavuje

sumu 8 270 Sk. Odporca dňa 30. augusta 2006 požiadal o ďalšie predĺženie nájomnej zmluvy,

pričom navrhovateľ mu predložil návrh novej nájomnej zmluvy, na ktorý návrh odporca už

nereagoval. Dňa 1. decembra 2006 si síce odporca podal žiadosť u navrhovateľa o prevod

nebytového priestoru do jeho vlastníctva, ale tejto žiadosti vyhovené nebolo. Predmetné

nehnuteľnosti v súčasnosti nie sú využívané, nájom nebytových priestorov skončil

1. decembra 2006 a odporca ich navrhovateľovi (ku dňu rozhodnutia súdu) neodovzdal. Preto

mal súd za to, že odporca užíva prenajaté priestory bez právneho dôvodu a uložil mu

povinnosť tieto vypratať, nakoľko dochádza k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v T. rozsudkom z 10. novembra 2010 sp.zn. 24 Co

229/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti náhrady trov konania

ho zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1 082,17 €

do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk zástupcu navrhovateľa. Odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 62,70 € do

troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu navrhovateľa. V dôvodoch

rozhodnutia vo veci samej sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa. Formálnu zmenu rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania

odôvodnil tým, aby jeho znenie bolo v súlade so zákonnou úpravou, tzn., že odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v súhrnnej výške 1 082,17 € do rúk

právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 O.s.p.) do troch dní od právoplatnosti rozsudku

(§ 160 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

  4 Cdo 77/2011

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, žiadal ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho navrhol zmeniť tak,

aby bol na základe dražby konanej dňa 19. októbra 1991 určený za vlastníka predmetného

nebytového priestoru, z ktorého dôvodu by nebol povinný tento nebytový priestor vypratať.

Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu

vytkol, že svoje zistenie a právne závery riadne neodôvodnil, obmedzil sa vo svojich záveroch

na konštalácie výsledkov jeho hodnotenia, bez správnej aplikácie v tom čase platných

právnych ustanovení, bez dôsledného, odborného a správneho posúdenia skutočnosti v merite

veci (vlastníctva) a zameral sa na veci relevantné (zmluvy medzi odporcom

a navrhovateľom). Podľa názoru odporcu je rozsudok odvolacieho súdu nesprávny,

nezrozumiteľný a nepresvedčivý a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého

výsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania. S poukazom na skutkové

okolnosti dovolateľ uviedol, že vec mala byť správne posúdená podľa zákona č. 427/1990 Zb.

o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.

Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol dovolanie odporcu odmietnuť alebo zamietnuť ako

nedôvodné. Uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 128,82 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238   ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak   4 Cdo 77/2011

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť odvolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky), je nepochybné, že

prípustnosť dovolania odporcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené.

Dovolateľ však žiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je

prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

  4 Cdo 77/2011

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p.

a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/

O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ si v dovolacom konaní uplatnil náhradu trov tohto

konania za dva úkony právnej služby poskytnutej advokátom v celkovej sume 128,82 €.

Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcu z odmeny advokáta

za dva úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k dovolaniu

(§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb)] á 57 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) + režijný paušál

(§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) za rovnaký počet úkonov právnej služby á 7,41 €, čo predstavuje

spolu 128,82 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012

  JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová