4 Cdo 77/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcov 1/ Ing. P. G. a 2/ Ing. J. G. oboch bývajúcich v B., zastúpených JUDr. J. J., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému V. M., bývajúcemu v B., za účasti A. – S., a.s., so sídlom v B., ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného, o zaplatenie 104 381 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 23 C 136/2005, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2007 sp.zn. 5 Co 371/06 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie vedľajšej účastníčky z a m i e t a.
Žalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava IV dňa 6.5.2005 sa žalobcovia, okrem iného, domáhali náhrady škody spôsobenej na ich osobnom motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným. Náhradu žiadali priznať (po čiastočnom späťvzatí žaloby v priebehu konania) vo výške 62 265 Sk, predstavujúcej rozdiel medzi hodnotou vozidla pred poškodením 135 400 Sk, poskytnutým poistným plnením 58 135 Sk a sumou 15 000 Sk, obdržanou za predaj poškodeného vozidla na súčiastky.
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 2. mája 2006 č.k. 23 C 136/2005-140 žalobu v časti o uvedom nároku zamietol. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že nárok by bol opodstatnený len v prípade, ak by na vozidle bola spôsobená absolútna škoda, t.j. ak by vozidlo bolo úplne znehodnotené. Pretože v danej veci sa o taký prípad nejedná, treba za skutočnú škodu považovať sumu 58 135 Sk, uhradenú žalobcom vedľajšou účastníčkou a predstavujúcu výšku nákladov na opravu vozidla po odpočítaní amortizácie a dane z pridanej hodnoty.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalobcov rozsudkom z 9. októbra 2007 sp.zn. 5 Co 371/06 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 62 265 Sk s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 17.2.2005 do zaplatenia do troch dní. Zároveň mu uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania 48 846 Sk do rúk ich zástupcu JUDr. J. J. do troch dní. Takto rozhodol vychádzajúc z názoru, že pokiaľ výška nákladov na opravu poškodeného vozidla bola vyčíslená na 92 334 Sk, čo predstavuje takmer 70 % všeobecnej hodnoty vozidla, pričom samotná vedľajšia účastníčka opravu vozidla neodporúčala, je skutočnou škodou rozdiel hodnoty vozidla pred dopravnou nehodou a hodnoty použiteľných zbytkov (135 400 Sk – 15 000 Sk = 120 400 Sk a po odpočítaní už vyplatenej sumy 58 135 Sk zostáva uhradiť 62 265 Sk).
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie vedľajšia účastníčka. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítala odvolaciemu súdu, že vychádzal zo skutkových zistení, ktoré nevyplynuli z vykonaných dôkazov, čím zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.
Žalobcovia vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu rešpektoval, prisúdené sumy žalobcom uhradil a o dovolaní neuvažoval, no pokiaľ vedľajšia účastníčka sa pre takýto postup rozhodla, má jeho plnú dôveru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (vedľajšou účastníčkou, ktorej zákon priznáva rovnaké práva ako účastníkovi konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté ani inou vadou namietanou dovolateľkou, ktorá mala spočívať v nesprávnych skutkových zisteniach. Naopak z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd sa neodklonil od skutkových zistení, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, resp. ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, a dôsledne z nich vychádzal. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Zmyslom a účelom uvedeného ustanovenia je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku.
V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že osobné motorové vozidlo žalobcov bolo poškodené pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným, jeho všeobecná cena pred nehodou bola 135 400 Sk (podľa určenia jej výšky vedľajšou účastníčkou, ktoré nebolo v konaní spochybnené), náklady na opravu vozidla by dosiahli výšku 92 334 Sk (podľa kalkulácie vedľajšej účastníčky, ktorá rovnako nebola v konaní spochybnená), žalobcom bola poskytnutá vedľajšou účastníčkou náhrada škody vo výške 58 135 Sk a za predaj poškodeného vozidla (jeho použiteľných zbytkov) získali žalobcovia 15 000 Sk.
Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu, vychádzajúci z takto zisteného skutkového stavu, podľa ktorého za skutočnú škodu treba považovať rozdiel medzi všeobecnou cenou vozidla pred poškodením, resp. v čase poškodenia, a hodnotou použiteľných zbytkov, je správny. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti zodpovedá už uvedenému zmyslu a účelu citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zohľadňuje najmä skutočnosť, že pri predpokladaných nákladoch na opravu vozidla dosahujúcich výšku takmer 70 % všeobecnej ceny vozidla pred poškodením, by vykonanie opravy nebolo účelné. V prípade tak poškodeného vozidla, pri ktorom by náklady na opravu na jeho uvedenie do prevádzkyschopného stavu, dosiahli takýto rozsah, by ani pri použití nových dielov vozidlo nedosiahlo pôvodnú hodnotu. I po oprave by totiž stále išlo o havarované vozidlo, poškodené haváriou v značnom rozsahu, pričom je všeobecne známe, že táto okolnosť negatívne vplýva na dôveru v bezpečnosť takéhoto vozidla, znižuje jeho predajnosť a tým i jeho hodnotu. Pokiaľ za tejto situácie sa žalobcovia rozhodli vozidlo neopraviť ale predať jeho použiteľné zbytky, nemožno ich znevýhodňovať proti škodcovi tým, že sa skutočná škoda bude mechanicky spájať s výškou predpokladaných nákladov na opravu vozidla. Dovolací súd považuje za spravodlivé, aby v takýchto prípadoch, obdobne ako pri zničení veci, sa pri stanovení výšky skutočnej škody vychádzalo z nákladov potrebných na obstaranie porovnateľného vozidla (určených cenou vozidla v čase poškodenia) po odpočítaní prípadného výťažku z predaja použiteľných zbytkov poškodeného vozidla.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie vedľajšej účastníčky smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p.).
Úspešným žalobcom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy súvisiace s odmenou ich zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s ich vyjadreniami v základnom konaní, neobsahovali žiadne nové právne významné okolnosti (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. mája 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia :