4 Cdo 76/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. K. S. F. K., s miestom podnikania v L., proti žalovanej H. H., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. T. B., advokátkou so sídlom v B., o zaplatenie sumy 12 059,25 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 C 84/2000, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2009, sp. zn. 9 Co 502/2007, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 17. októbra 2005, č.k. 7 C 84/2000-63, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1 094,40 Eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania a náhradu trov konania v sume 88,96 Eur, a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, odvetvie oceňovania stavebných prác, podľa ktorého hodnota vykonaných prác a zabudovanie materiálu na stavbe domu L. č. X., ktoré boli predmetom ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi, bola 18 720,37 Eur. Súd od tejto sumy odpočítal žalovanou zaplatený preddavok vo výške 17 625,97 Eur, a tak vyčíslil nedoplatok za vykonané stavebné práce, ktorý predstavuje dlh žalovanej voči žalobcovi. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na čiastočný úspech žalobcu v konaní.

Rozsudok okresného súdu v časti, ktorým súd návrhu žalobcu vyhovel a v časti náhrady trov konania, napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá rozsudok žiadala zmeniť a návrh zamietnuť i vo zvyšnej časti.  

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. októbra 2009, sp. zn. 9 Co 502/2007, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že aj napriek tomu, že prvostupňový súd vec neposúdil po právnej stránke správne, keďže na daný prípad neaplikoval ustanovenie   § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je jeho rozhodnutie vecne správne tak v časti istiny, ako aj dlžných úrokov z omeškania, a tiež vo výroku o náhrade trov konania. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.  

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovanej zo dňa 28. januára 2010 bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t.j. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2009, sp. zn.   9 Co 502/2007, nadobudol právoplatnosť dňa 29. decembra 2009. Vzhľadom k tomu, že právoplatnosť je skutočnosťou rozhodujúcou pre začatie plynutia jednomesačnej lehoty   na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), pripadol koniec tejto lehoty na deň 29. januára 2010, ktorý bol pracovným dňom, teda k posunutiu lehoty podľa § 57 ods. 2 veta druhá O.s.p. nedošlo. Dovolanie žalovanej bolo prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. M. T. B. podané na pošte dňa 30. januára 2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako oneskorene podané.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224   ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. apríla 2010

  JUDr. Eva Sakálová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová