4Cdo/73/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v Piešťaňoch, Sad A. Kmeťa 24, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., so sídlom v Piešťaňoch, Žilinská cesta 130, proti žalovanej O. O., bývajúcej v X., M. XXX/XX, o zaplatenie 6 446,56 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23 CbZm 80/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2019 sp. zn. 24 Co 74/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 10. novembra 2017 č. k. 23 CbZm 80/2015 - 161 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 6 446,56 eur, zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 6 446,56 od 3. septembra 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 21,49 eur a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej v Skalici 25. apríla 2006 žalovanou znejúcou na sumu 6 446,56 eur (194 209,07 Sk) s doložkou bez protestu a platobným miestom v W.H., X. P. X, ktorú nadobudla rubopisom od Slovenskej sporiteľni, a.s. Zmenka bola 2. septembra 2013 predložená na plnenie v W., X. P. X, avšak žalovaná zmenkovú sumu nezaplatila. Ďalej zistil, že pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX, bola postúpená Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom žalobkyni ako postupníkovi 25. septembra 2014 a pri postúpení bola odovzdaná zmluvná dokumentácia a zároveň aj Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve spísaná pri poskytnutí úveru. Súd prvej inštancie Zmluvu o splátkovom úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Uviedol, že aj keď spotrebiteľ nevznesie námietke proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaníblankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej záväzok zabezpečený zmenkou vznikol. Konštatoval, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práce, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Dospel k záveru, že ak žalobkyňa nepredložila súdu Zmluvu o vyplňovacom práve, hoci táto jej bola zo strany Slovenskej sporiteľne postúpená spolu s celou zmluvnou dokumentáciou, nemal súd možnosť preskúmať, či bola blankozmenka vyplnená v súlade s touto zmluvou a teda či nebola vyplnená na škodu žalovanej ako spotrebiteľa. Uzavrel, že ak je neplatná dohoda o vyplnení blankozmenky, resp. ak je blankozmenka vyplnená v rozpore s dohodou na škodu spotrebiteľa, neplatná je aj samotná zmenka a pokiaľ súd nemal preukázaný opak (teda, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je platná, resp. žalobkyňa vyplnila blankozmenku v súlade s dohodou), musí vychádzať z toho, že zmenka bola vyplnená na škodu spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. júna 2019 sp. zn. 24 Co 74/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti potvrdil, vo výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Ďalšou podmienkou existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku, keď blakozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina a z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky, pričom blankozmenka sa až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo, ktoré dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a. s., podľa ktorého žalovaná vystavila v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. blankozmenku a so žalovanou bola pri poskytnutí úveru uzavretá aj písomná zmluva o vyplňovacom práve, ktorá bola spolu s celou zmluvnou dokumentáciou odovzdaná postupníkovi, t. j. žalobkyni, ktorá ju súdu nepredložila. Uzavrel, že pokiaľ súd nemal možnosť urobiť posúdenie zmluvných podmienok vyplnenia zmenky, nemohol dospieť k záveru, že žaloba je dôvodná. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., keď mala za to, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Namietala, že v konaní bola skúmaná a preukázaná výška zabezpečenej pohľadávky, keď žalobkyňa predložila zmluvnú dokumentáciu, prehľad splátok ako aj špecifikáciu pohľadávky a súd prvej inštancie ako aj odvolací súd dospeli k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu. Bola názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené a to: a/ či je súd oprávnený vzniesť námietku týkajúcu sa spôsobu vyplnenia blankozmenky za zmenkového dlžníka, a to v zmysle § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, b/ či je námietka týkajúce sa vyplnenia blankozmenky kauzálnou námietkou v zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového, c/ či žalobca nesie dôkazné bremeno vyplnenia blankozmenky, napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného ako dlžníka zo zmenky nie je táto skutočnosť namietaná, d/ či žalobca, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky je povinný preukazovať vyplnenie blankozmenky predložením písomnej dohody o zmenkovom vyplňovacom práve, e/ či musí mať dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve k blankozmenke písomnú formu, f/ či je možné v prípade nepredloženia písomnej dohody o zmenkovom vyplňovacom práve dospieť k záveru, že nárok zo zmenky, je nedôvodný, g/ či v prípade, ak súd dospeje k záveru, že žalobca nepreukázal obsah zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve je uvedený záver dôvodom pre zamietnutie celého nároku, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že súd mal žalobu zamietnuť v iba v rozsahu, v ktorom malo podľa názorusúdu dôjsť k vyplňovaciemu excesu, resp. k vyplnenie zmenky na škodu spotrebiteľa, h/ ak žalobca pri absencii písomnej dohody o zmenkovom vyplňovacom práve preukáže výšku zabezpečovanej pohľadávky, či je túto sumu možné považovať za sumu, ktorá zodpovedá obvyklému obsahu zmenky. Dovolateľka v dovolaní ďalej riešila nastolené právne otázky.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.

7. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Podľa názoru žalobkyne je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., keďže súdy nižších inštancií nesprávne právne posúdili nedôvodnosť jej žalobného nároku a v tejto súvislosti vyslovila potrebu vyriešenia nasledovných právnych otázok: a/ či je súd oprávnený vzniesť námietku týkajúcu sa spôsobu vyplnenia blankozmenky za zmenkového dlžníka, a to v zmysle § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, b/ či je námietka týkajúce sa vyplnenia blankozmenky kauzálnou námietkou v zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového, c/ či žalobca nesie dôkazné bremeno vyplnenia blankozmenky, napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného ako dlžníka zo zmenky nie je táto skutočnosť namietaná, d/ či žalobca, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky je povinný preukazovať vyplnenie blankozmenky predložením písomnej dohody o zmenkovom vyplňovacom práve, e/ či musí mať dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve k blankozmenke písomnú formu, f/ či je možné v prípade nepredloženia písomnej dohody o zmenkovom vyplňovacom práve dospieť k záveru, že nárok zo zmenky, je nedôvodný, g/ či v prípade, ak súd dospeje k záveru, že žalobca nepreukázal obsah zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve je uvedený záver dôvodom pre zamietnutie celého nároku, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že súd mal žalobu zamietnuť v iba v rozsahu, v ktorom malo podľa názoru súdu dôjsť k vyplňovaciemu excesu, resp. k vyplnenie zmenky na škodu spotrebiteľa, h/ ak žalobca pri absencii písomnej dohody o zmenkovom vyplňovacom práve preukáže výšku zabezpečovanej pohľadávky, či je túto sumu možné považovať za sumu, ktorá zodpovedá obvyklému obsahu zmenky? 11. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 C.s.p. (porovnaj 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo 95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v C.s.p., podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

12. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace základ ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.

13. Dovolací súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 písm. b/ C.s.p. je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.

14. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je jej zásadný právny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú ktorú prejednávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky (1 Cdo 132/2009, 2 Cdo 71/2010, 3 Cdo 51/2006, 4 Cdo 151/1998, 5 Cdo 1/2010, 7 Cdo 117/2011). Účelom § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky (a „zaplnením bielych miest doterajšieho rozhodovania dovolacieho súdu prispieť k vytvoreniu jeho ustálenej rozhodovacej praxe“).

15. Naostatok treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky. Ak z týchto znakov chýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné.

16. Pre účely ďalšieho výkladu dovolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že ak niektorý zákon podmieňuje vznik určitého nároku kumulatívnym splnením viacerých predpokladov, súd žalobe vyhovie iba vtedy, keď sú dané všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku nároku, inak žalobu zamietne. Pokiaľ súd žalobe uplatňujúcej taký nárok vyhovie, pre úspech dovolania žalovaného stačí, ak v procesne prípustnom dovolaní dôvodne spochybní správnosť riešenia právnej otázky týkajúcej sa čo aj len jedného z viacerých predpokladov. Iná situácia ale nastáva, keď súd žalobu týkajúcu sa takého nároku zamietne. Žalobca vtedy ako dovolateľ dosiahne v dovolacom konaní úspech len ak opodstatnene spochybní správnosť riešenia buď tej jedinej právnej otázky, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, alebo súčasne všetkých tých otázok, na riešení ktorých spočívalo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

17. V danom prípade súdy konštatovali, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmaťaž po úroveň dohody o vyplňovacom práce, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Na základe vykonaného dokazovania súdy dospeli k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, pretože žalobkyňa v spore nepredložila písomnú zmluvu o vyplňovacom práve, ktorá jej bola spolu s celou zmluvnou dokumentáciou odovzdaná Slovenskou sporiteľňou, a.s., a preto súd nemal možnosť urobiť posúdenie zmluvných podmienok vyplnenia zmenky, a to, či dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je platná, resp. či bola blankozmenka vyplnená v súlade s touto dohodou. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje existenciu a obsah dohody o vyplňovacom práve, rieši aj skutkové otázky. Výsledkom tejto činnosti súdu sú aj skutkové zistenia a z nich vyvodené aj skutkové (nie len právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku, nepredstavuje právne posúdenie. Tento skutkový záver súdov nemožno v dovolacom konaní úspešne spochybniť - dovolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C.s.p.), a to aj vtedy, keď je v dovolaní spochybňovaný (aj) skutkový stav zistený odvolacím súdom.

18. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Ňou zadefinované právne otázky špecifikované v bode 10. tohto uznesenia by mohli mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. iba vtedy, ak by výsledok ich riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý nebolo jej žalobe vyhovené. Žalobkyňa ale tieto otázky nastolila v inej situácii, v ktorej zamietnutie jej žaloby opodstatňoval aj samotný záver súdu, že žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila písomnú zmluvu o vyplňovacom práve, ktorá jej bola spolu s celou zmluvnou dokumentáciou odovzdaná Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe čoho súd nemal možnosť urobiť posúdenie zmluvných podmienok vyplnenia zmenky. Predmetné „dovolacie“ otázky sa teda v okolnostiach tohto dovolacieho konania netýkali takých záverov, výlučne na ktorých spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie. Takto dovolateľkou nastolené otázky majú v danom prípade povahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pritom cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných strán.

19. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že otázky nastolené žalobkyňou v dovolaní nemajú v okolnostiach daného konania (a tohto dovolacieho konania) znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.; v dôsledku čoho prípustnosť jej dovolania z tohto ustanovenia nevyplýva, a preto dovolanie najvyšší súd odmietol podľa § 447 písm. f/ C.s.p. ako neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

20. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.), trovy dovolacieho konania jej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli (viď R 72/2018).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.