UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci maloletého E. T., narodeného XX. januára XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové mesto, dieťa matky L. W., bývajúcej v F. nad H., Na G. XX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., so sídlom v Žiline, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 421 910, a otca G. T., bývajúceho v U. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Žilina, za účasti Okresnej prokuratúry Žilina, so sídlom v Žiline, Moyzesova 20, o návrhu starých rodičov G. T. a Q. T., oboch bývajúcich v U. XXX, zastúpených JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, ul. 17. novembra 14, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu matky o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým súvisiacich a nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 21 P 209/2016, o dovolaní starých rodičov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 7. decembra 2016 sp. zn. 11 CoP 72/2016, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 22. septembra 2016 č. k. 21 P 209/2016-98 prvým výrokom dočasne zveril maloleté dieťa do starostlivosti starých rodičov, druhým výrokom rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., tretím výrokom starým rodičom uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutie s matkou pripraviť a v určenom čase jej ho v Žiline na Hlinkovom námestí pred sochou Andreja Hlinku odovzdať, štvrtým výrokom určil, že, matka maloleté dieťa prevezme od starých rodičov na tomto mieste a po skončení stretnutia odovzdá maloletého starým rodičom na tom istom mieste, piatym výrokom návrh matky zamietol a šiestym výrokom určil, že účinnosť tohto neodkladného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnostirozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky alebo starých rodičov zvážil najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktoré zostane v prostredí, v ktorom už dlhšie vyrastá a kde nie je ohrozený jeho fyzický ani psychický vývin. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že ďalej pokračuje v konaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj len „odvolací súd“) na odvolanie matky maloletého dieťaťa uznesením zo 7. decembra 2016 sp. zn. 11 CoP 72/2016 prvým výrokom uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloleté dieťa dočasne zveril do starostlivosti matky, druhým výrokom starým rodičom uložil povinnosť odovzdať maloletého matke, tretím výrokom určil otcovi povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca počnúc doručením tohto rozhodnutia k rukám matky, štvrtým výrokom návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a piatym výrokom určil, že účinnosť tohto neodkladného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 21 P 209/2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že matka je plne schopná zabezpečiť vhodné výchovné prostredie a zázemie pre výchovu maloletého. Ako odvolací súd uviedol, matka sa v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia domáhala aj úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému, preto odvolací súd v nevyhnutnej miere upravil vyživovaciu povinnosť otca v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného mimina na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine).
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali starí rodičia dovolanie, ktoré odôvodnili tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a zároveň napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru dovolateľov, rozhodnutie odvolacieho súdu je nezákonné, nerešpektujúce Dohovor o právach dieťaťa a výkon tohto rozhodnutia môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie a psychický stav maloletého dieťaťa a preto je predčasné. V obsahovo rozsiahlom dovolaní dovolatelia detailne a opakovane poukázali na skutkový stav. Dovolatelia z týchto dôvodov žiadali uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
4. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení považuje dovolanie starých rodičov za procesne nesprávne, ktoré nespĺňa zákonné náležitosti, nakoľko smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, a preto ho navrhla odmietnuť.
5. Otec maloletého dieťaťa sa vo svojom vyjadrení stotožnil s dovolaním starých rodičov.
6. Prokurátor vo svojom vyjadrení poukázal na neprípustnosť dovolania voči uzneseniu odvolacieho súdu.
7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení súhlasil s rozhodnutím dovolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) účastníci, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
9. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). V zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže C.m.p. neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácieustanovení C.s.p. pre konanie o dovolaní starých rodičov maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
12. Podľa § 421 ods. 2 C.s.p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
13. Podľa § 357 písm. d/ C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
14. Podľa § 432 ods. 1, 2 C.s.p., dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
15. Podľa § 447 písm. c/ C.s.p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa písm. f/ uvedeného ustanovenia, dovolací súd odmietne dovolanie tiež vtedy, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 C.s.p. a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. okrem iného, aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 C.s.p.
17. V prejednávanej veci dovolatelia podľa § 421 ods. 1 C.s.p. napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 421 ods. 2 C.s.p., ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p., vrátane uznesenia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 357 písm. d/ C.s.p.).
18. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že ak by aj dovolanie bolo prípustné (v prípade, že by nešlo o prípad uvedený v § 421 ods. 2 C.s.p.), dôvodom pre odmietnutie dovolania by bola tiež skutočnosť, že dovolateľmi uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 421 ods. 1 tohto právneho predpisu. Dovolatelia zastúpení advokátom označili za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 ods. 1 C.s.p.) a v ďalšom obsahu dovolania sa zaoberali nesprávnym skutkovým zistením prejednávanej veci prvoinštančným ako aj odvolacím súdom. V Civilnom sporovom poriadku sa však v § 432 ods. 2 C.s.p. uvádza spôsob, ako majú dovolatelia dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Dovolatelia sú povinní uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladajú za nesprávne, a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací súd je toho názoru, že uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolatelia sú povinní dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebolavyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Požiadavka Civilného sporového poriadku na vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s § 432 by preto taktiež nebola splnená, ak dovolatelia uviedli ako dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie, ktoré nevymedzili podľa § 421 ods. 1 C.s.p.
19. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie starých rodičov maloletého dieťaťa podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.
20. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. a § 451 ods. 3 C.s.p.
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.