4Cdo/7/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Y. K., bývajúceho v G., G. I. XX, proti žalovanému Slovenská republika, v menej ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7 C 85/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29.júna 2021 č. k. 12 Co 87/2020- 562, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 21. mája 2020 č. k. 7 C 85/2019-183 žalobu zamietol. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 1.329,- eur, ako aj náhrady trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 1 ods. 1, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 4, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 22 ods. 1, § 28 ods. 1, § 31 ods. 1, § 36a zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a vecne tým, že žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii škody vo forme nemajetkovej ujmy. Zákon č. 514/2003 Z. z. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky ani v prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov verejnej moci, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (nemajetkovej ujmy) a príčinnej súvislosti medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmu a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov verejnej moci. Okrem toho súd poukázal na to, že podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. môže poškodený sa domáhať uspokojenia jeho nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde s tým, že pri uplatnení nároku môže požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu ktorý bol predbežne prerokovaný. V tomto prípade žalobca na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku požadoval náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 1.054,- eur a žalobou si uplatňoval nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 1.326,- eur, teda v rozpore sustanovením § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. nepožadoval úhradu v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 29. júna 2021 sp. zn. 12 Co 87/2020 potvrdil rozsudok prvej inštancie tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nedostatočne preukázal osobu vykonávajúcu postup, porušenie právneho vzťahu, nesprávnosť úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy pre porušenie osobnostných práv, príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca síce konkretizoval štátne orgány, o ktorých sa domnieval, že sa dopustili nesprávneho úradného postupu, ako aj presne špecifikoval konanie, ktoré považuje za nesprávny úradný postup, no z predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že žalobcom opísaný postup štátnych orgánov napĺňa definíciu nesprávneho úradného postupu, že u žalobcu došlo ku vzniku nemajetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Preto sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že dostatočne preukázal skutočnosti zakladajúce dôvodnosť a úspešnosť podanej žaloby.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“ alebo „žalobca“) dovolanie nemajúce náležitosti.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) predovšetkým skúmal, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP.

5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá CSP). Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

6. Ustanovenie § 429 CSP zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ nedostatok uvedenej podmienky po podaní dovolania neodstránil a to ani po tom, ako bol uznesením Okresného súdu Nitra z 26. októbra 2021 č. k. 7C 85/2019-603 (č.l. 603 súdneho spisu) vyzývaný, aby preukázal splnenie vyššie uvedenej zákonnej podmienky dovolacieho konania predložením plnomocenstva udeleného advokátovi, resp. overenej fotokópie vysokoškolského diplomu potvrdzujúceho jeho vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a zároveň bol poučený o následkoch nerešpektovania tejto výzvy.

7. Žalobca bol v rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. júna 2021 sp. zn. 12 C 87/2020-562 riadne poučený podľa § 428 CSP o prípustnosti dovolania, lehote na jeho podanie, náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní (§ 393 ods. 1). I napriek náležitému poučeniu zo strany odvolacieho súdu ako aj výzve súdu prvej inštancie je z obsahu spisu zrejmé, že dovolateľ nepreukázal požadované právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 CSP) a k podanému dovolaniu doručenému 15. septembra 2021 nepriložil ani plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Súd postupom podľa § 436 ods. 1 CSP neodstraňoval vady podania žalobcu.

8. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 CSP, pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP,najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. e/ CSP pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

9. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), trovy dovolacieho konania mu však najvyšší súd nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.