UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. Z., bývajúcej v A., proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10 C 78/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. decembra 2014 sp. zn. 4 Co 357/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 1. októbra 2013 č.k. 10 C 78/2013-109 zrušil rozsudky Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 3283/2012 z 19. januára 2012 a sp. zn. 2 C 3282/2012 z 19. januára 2012. Odložil ich vykonateľnosť až do právoplatnosti skončenia konania. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania na účet jej právneho zástupcu 603,11 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu z titulu súdnych poplatkov 199 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predovšetkým konštatoval, že v danom prípade bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom určenej lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Medzi účastníkmi bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky vzájomné spory z nej budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka). Preto súd žalobe vyhovel a v zmysle § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 3. decembra 2014 sp. zn. 4 Co 357/2013napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že ani samotná sprostredkovateľka poistenia žalovanej rozhodcovskej doložke nerozumela a preto to nemohla vysvetliť ani klientovi. Žalovanou predložené listinné dôkazy nepreukazujú, že žalobcovi bola vysvetlená podstata rozhodcovského konania. K námietke žalovanej týkajúcej sa nedostatku právomoci súdu konať v tejto veci, odvolací súd odkázal na ustanovenie § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a poukázal tiež na skutočnosť, že v konaní bola preukázaná neplatnosť rozhodcovskej doložky. Zamietnutie návrhu žalovanej na prerušenie konania odôvodnil § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a o trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj,,dovolateľka,,) dovolanie. Uviedla, že jej v konaní bola odňatá možnosť konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Odvolací súd neodôvodnil dostatočne presvedčivo dôsledky toho, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz ňou navrhnutý. Nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doložku a záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klientov. Podľa jeho názoru bola rozhodcovská doložka formulovaná tak, že poistencovi priznávala aj možnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. Navyše, v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor. Podaná bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto mal byť preskúmaný postup rozhodcovského súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním označeného rozhodcovského rozsudku. Súdy aplikovali vnútroštátne normy chrániace spotrebiteľa, mali však aj náležite aplikovať a interpretovať smernicu 93/13/EHS (ktorej slovenský preklad je nesprávny). Podľa jej presvedčenia nemôže súd v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu.
Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, že tento opravný prostriedok treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 404/2014, 5 Cdo 460/2014,3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 6 Cdo 233/2014, 6 Cdo 297/2015). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej podľa § 237 ods.1 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.