4 Cdo 67/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. V., bývajúceho v P., proti žalovaným 1/ E. - T., a.s. P., zastúpenému JUDr. R. F., advokátom so sídlom v P., za
účasti U., A.A. ako vedľajší účastník na strane žalovaného 1/, 2/ P., s.r.o., so sídlom v P.
a 3/ A.A., A.B., aj ako vedľajší účastník na strane žalovaného 1/, o náhradu škody
z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn.
8 C 112/2005, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 29. apríla 2010 sp. zn. 4 Co 94/2009, v spojení s dopĺňacím uznesením zo 4. októbra 2010
sp. zn. 4 Co 94/2009 a opravným uznesením z 5. novembra 2010 sp. zn. 4 Co 94/2009
rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 21. januára 2009 č.k. 8 C 112/2005-455
v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 20. februára 2009 č.k. 8 C 112/2005-456 o žalobe
žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody z ublíženia na zdraví, rozhodol tak, že žalovaného
1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom zvýšenia bolestného 60 645,29 Eur a titulom zvýšenia
spoločenského uplatnenia 53 256,33 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol. Žalovaného 1/ zaviazal nahradiť
žalobcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 14 904,64 Eur, na účet
JUDr. M. S. a 4 220,82 Eur na účet JUDr. M. B., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 2/ trovy konania titulom trov právneho zastúpenia
15 601,76 Eur a žalovanej 3/ trovy konania 51,22 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného 1/ zaviazal nahradiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania vo výške
461,26 Eur a súdny poplatok 6 834 Eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto
rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ustanovenie § 420
ods. 2, § 427 a § 430 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že za pretrpenú bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedá žalovaný 1/. Súd prvého stupňa bol toho
názoru, že na strane žalobcu existujú dôvody na mimoriadne zvýšenie odškodnenia, pretože
devastujúce poškodenie zdravia žalobcu je skutočne rozsiahle a veľmi intenzívne negatívne
zasahujúce do jeho života. Vzhľadom na vytrpenú bolesť, množstvo operačných zákrokov,
sústavné prežívanie intenzívnej bolesti súd prvého stupňa za primerané zvýšenie považoval
zvýšenie na 20 – násobok bolestného obodovaného MUDr. O. v znaleckom posudku. Pri
základnom počte bodov 1 582,50 a pri hodnote bode 60 Sk predstavuje sumu 1 604 400 Sk,
teda 60 645,29 Eur, po odpočítaní už vyplateného bolestného 72 000 Sk, t.j. 2 389,96 Eur.
Dôsledky predmetného úrazu podľa názoru súdu prvého stupňa odôvodňovali aj mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože nesporne bolo preukázané obmedzenie
žalobcu vo všetkých oblastiach života. S poukazom na vykonané dokazovanie, výsluchy
svedkov, znalecký posudok a jeho závery, súd prvého stupňa považoval za primerané
zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 15 – násobok základného
bodového ohodnotenia, čo pri prepočte bodov 1885 – hodnota bodu 60 Sk, predstavuje sumu 1 604 400 Sk, teda 53 256,33 Eur po odpočítaní už vyplateného sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 92 100 Sk, t.j. 3 057,16 Eur. K zaplateniu mimoriadneho odškodnenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd zaviazal len žalovaného 1/, pretože
nezistil dôvody, pre ktoré by bola daná zodpovednosť žalovaných 2/ a 3/. O náhrade trov
konania žalobcu proti žalovanému 1/ ako proti neúspešnému účastníkovi rozhodol podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p. tak, že mu priznal plnú náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli titulom trov
právneho zastúpenia. O náhrade trov konania úspešných žalovaných 2/ a 3/ vo vzťahu
k žalobcovi rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia
súdneho poplatku, preto súd prvého stupňa neúspešného žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 6 834 Eur. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1
O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu, žalovaného 1/ a vedľajších účastníkov
rozsudkom z 29. apríla 2010 sp. zn. 4 Co 94/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení
s dopĺňacím rozsudkom vo veci samej, vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu
a žalovaného 1/, vo výroku o náhrade trov štátu a vo výroku o zaplatení súdneho poplatku potvrdil. Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Odvolacie
konanie o odvolaní vedľajšieho účastníka voči žalovanej 3/ zastavil z dôvodu jeho späťvzatia
(§ 207 ods. 2 a 3 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol uznesením z 31. mája
2010 sp. zn. 4 Co 94/2009 tak, že žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania 4 851,26 Eur k rukám JUDr. M. S., advokáta do 3 dní. Žalovaným 2/
a 3/ vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd
dopĺňacím uznesením (§ 166 ods. 2 O.s.p.) zo 4. októbra 2010 sp. zn. 4 Co 94/2009 odvolacie
konanie o odvolaní vedľajšieho účastníka A.A., a.s. N. voči žalovanému 1/ zastavil. Rozhodol
o vrátení súdneho poplatku vo výške 6 765,66 Eur vedľajšiemu účastníkovi, a to
prostredníctvom Daňového úradu v Nitre po právoplatnosti tohto uznesenia a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. O zastavení
odvolacieho konania rozhodol (vzhľadom na späťvzatie odvolania) v súlade s § 207 ods. 2 a 3
O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
a § 224 ods. 1 O.s.p. Uznesením z 5. novembra 2010 sp. zn. 4 Co 94/2009 odvolací súd
v záhlaví a vo výroku naposledy označeného uznesenia opravil nesprávne označenie
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 1/, t.j. na A.A., A.B., ako aj vrátenie súdneho
poplatku prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I. Odvolací súd takto rozhodol, keď sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Uviedol,
že odvolatelia v podaných odvolaniach neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré mohli
privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Za daného stavu si osvojil dôvody napadnutého
rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v celom rozsahu na ne poukázal. V ďalšom sa potom
dôsledne zaoberal odvolateľmi vznesenými námietkami. Za vecne správny považoval aj
výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu proti
žalovanému 1/. Vzhľadom na to, že v konaní boli preukázané dôvody hodné osobitného
zreteľa (§ 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.) odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ zmenil tak, že
im náhradu trov konania nepriznal. Úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/ priznal
náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov
odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ rozhodol podľa § 224 ods. 1
a § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 1/, ktorý
prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a tiež, že konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.). Podľa názoru žalovaného 1/ realizácia jeho procesných práv mu bola znemožnená
tým, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej 3/ (aj v postavení vedľajšieho účastníka),
ktoré bolo do spisu založené 7. apríla 2010, deň pred odvolacím pojednávaním, v dôsledku
čoho sa nemohol vyjadriť k dôležitým skutočnostiam v tomto vyjadrení uvedenými. Na
pojednávaní konanom 8. apríla 2010 boli jeho právnemu zástupcovi na základe označeného
vyjadrenia kladené otázky zo strany súdu, na ktoré nemohol reagovať, keďže išlo o nové
skutočnosti doposiaľ v spore nenamietané. Na základe uvedeného súdneho pojednávania bolo
vo veci rozhodnuté, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho
ústavné právo, a to právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je právo účastníkov
konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov. Podľa jeho názoru ďalšou
skutočnosťou zakladajúcou dovolací dôvod uvedený v § 237 písm. f/ O.s.p. je nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v dôsledku čoho toto
rozhodnutie považoval za nezrozumiteľné a neurčité. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia
neuviedol dostatočné dôvody, pre ktoré rozhodol vo veci tak, ako rozhodol. V rozhodnutí len
konštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa a za daného stavu si osvojil dôvody napadnutého prvostupňového rozhodnutia, pričom
sa nedostatočne vyjadril k námietkam účastníkov uvedených v odvolaniach. Žalovaný 1/ v ďalších častiach svojho odvolania v súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 241
ods. 2 písm. b/ a c/) rozoberal skutkové a právne okolnosti danej veci, najmä mal výhrady
k ustálenej pasívnej legitimácie a tiež voči výške priznaných nárokov. Navrhol rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná 3/ v písomnom vyjadrení trvala na tom, že nie je v spore pasívne
legitimovaná a nemá ani povinnosť poskytnúť z titulu poistenia zodpovednosti žiadne poistné
plnenie.
Žalovaný 2/ a vedľajší účastník (U., a.s.) sa k dovolaniu žalovaného 1/ nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo taký rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade dovolanie žalovaného 1/ smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje
znaky niektorého z rozsudkov uvedených v označených zákonných ustanoveniach.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Osobitne sa zaoberal
námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., teda že mu
odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi občianskeho súdneho konania znemožní
realizácia tých procesných práv, ktoré im procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Takýmto
procesným právom účastníka je napr. právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
a pod.
K námietke žalovaného 1/ spočívajúcej v tom, že odvolací súd nedoručil podanie
žalovanej 3/ a zároveň vedľajšieho účastníka zo 7. apríla 2010, treba uviesť, že súd nie je
povinný každú písomnosť založenú do spisu účastníkom konania doručiť protistrane. Takúto
povinnosť mu Občiansky súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú
z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka,
ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania
(§ 79 ods. 4 O.s.p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O.s.p.), dovolanie, prípadne podaniach, ktorých
obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci.
V posudzovanej veci A.A., A. ako vedľajší účastník vzala vyššie označeným podaním
svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa späť. Okrem dovtedy tvrdených
skutočností (napr. na pojednávaní konanom 21. januára 2009) ohľadne jej pasívnej
legitimácie podanie neobsahovalo také relevantné skutočnosti a tvrdenia, prípadne právny
rozbor veci, ktoré by mali určujúci vplyv pre výsledok sporu. Odvolací súd preto nemal
povinnosť toto podanie doručiť žalovanému 1/; takáto povinnosť mu zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva.
Žalovaný 1/ ďalej tvrdí, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., keďže jeho rozhodnutie trpí nedostatkom riadneho
a vyčerpávajúceho zdôvodnenia.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadroval odporca (žalovaný),
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku boli presvedčivé.
Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36
a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav,
kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., vo svojich dôsledkoch vedie
k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Právo na odôvodnenie, ktorého
štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
(§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2005 sp. zn. II. ÚS 78/05).
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
15. októbra 2008, bol dovtedajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného odsekom 2, podľa
ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov
zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane
vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu podstaty a zmysle.
Za daného stavu potom nemožno považovať za vadný postup odvolacieho súdu, keď
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. si osvojil dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a v celom
rozsahu na ne poukázal. Odvolací súd sa však podrobne vyjadril aj k námietkam odvolateľov
(č.l. 15 a nasl. dôvodov rozsudku odvolacieho súdu). Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalovaného 1/.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
dovolací súd dodáva, že uvedené je relevantným dovolacím dôvodom, avšak samo o sebe
prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, potom nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 1/ podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. mája 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková