4Cdo/59/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A. B., SHR, IČO: 37 880 284, bývajúceho v Z., C. XX, zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom v Prešove, Hlavná 111, proti žalovanému Roľníckemu družstvu „Jakubovany", so sídlom v Jakubovanoch č. 189, IČO: 36 470 201, zastúpenému JUDr. Jozefom Kravcom, CSc., advokátom v Košiciach, Čingovská 9, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25 C 44/2014 o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. marca 2017 sp. zn. 20 Co 12/2016, 20 Co 13/2016, v spojení s jeho opravným uznesením z 15. februára 2018 sp. zn. 20 Co 12/2016, 20 Co 13/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. septembra 2015 č.k. 25 C 44/2014-176 uložil žalovanému povinnosť vypratať časť nehnuteľnosti - výkrmňa hovädzieho dobytka - súp. č. XXX, stojacej na novovytvorenej par. č. XXX/X, nachádzajúcej sa v kat. úz. M., okres Z., zap. na LV č. XXXX, o výmere 1 497 m2, vyznačenej na GP č. XX/XXXX vyhotovenom spoločnosťou GEODUS, s. r. o. dňa 24. apríla 2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 546,43 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 2, § 27 ods. 1, 3 a § 45 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú neoprávnene užíva žalovaný. Žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v konkurze, pričom jej predaj mimo dražby schválil Krajský súd v Košiciach a následne na základe uloženej povinnosti zo strany súdu uzavrel správca konkurznej podstaty so žalobcom kúpnu zmluvu. Žalovaný nepodal žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a neuskutočnil ani iný úkon, ktorý by spochybňoval platnosť uzatvorenej zmluvy. Za neopodstatnené považoval námietky žalovaného o nemožnosti vypratania predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom pozemku, na ktorej predmetná nehnuteľnosť stojí. Rozhodnutie otrovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom v konaní.

2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 28. marca 2017 sp. zn. 20 Co 12/2016, 20 Co 13/2016 v spojení s jeho opravným uznesením z 15. februára 2018 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie z 13. júla 2015 č.k. 25 C 44/2014-150, ktorým bola žalovanému uložená poriadková pokuta vo výške 100,- eur (v odôvodení rozsudku nesprávne uvedený dátum 19. februára 2015 - pozn. dovolacieho súdu), rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 ods. 1 C.s.p potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k výroku, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok uviedol, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Za nedôvodné považoval námietky žalovaného uvádzané v dôvodoch odvolania - nesúlad písomného vyhotovenia výroku rozsudku s jeho vyhláseným znením, nesprávne rozhodnutie o procesných návrhoch, nedoručenie uznesenia - pretože tieto namietané skutočnosti z obsahu spisu nevyplývajú. Vo vzťahu k namietanej spornosti nadobudnutia vlastníctva žalobcu k stavbe uviedol, že žalobca nadobudol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od Roľníckeho družstva Šarišské Sokolovce, v zastúpení správcom konkurznej podstaty do výlučného vlastníctva, ku ktorému predaju dal súhlas konkurzný súd a v súvislosti s tým poukázal na obsah konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 K 163/2000. Uviedol, že nepodaním žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty nastala v zmysle § 19 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní nevyvrátiteľná právna domnienka, že sporné nehnuteľnosti boli zaradené do súpisu majetkovej podstaty úpadcu správne a správca bol oprávnený na ich speňaženie. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty ako nedôvodné zrušil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Opravným uznesením z 15. februára 2018 sp. zn. 20 Co 12/2016, 20 Co 13/2016 opravil zloženie vec prejednávajúceho senátu uvedeného v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku, v záhlaví napadnutého rozsudku a na jeho poslednej strane v časti podpísaných členov senátu, čím v zmysle § 224 C.s.p. opravil zrejmú chybu, ku ktorej došlo pri písaní.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (len do výroku ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie - posudzujúc obsah podania podľa § 124 ods. 1 C.s.p.) podal žalovaný dovolanie s tým, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 420 písm. e/ a f/ C.s.p. Vo vzťahu k namietanej vade podľa § 420 písm. e/ C.s.p. uviedol, že je podozrenie, že v danej veci rozhodoval nesprávne obsadený súd, čo vyplýva priamo z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, keď v úvodnej časti rozsudku je uvedený senát v zložení: JUDr. Eliška Wagshalová, predsedníčka senátu a členovia senátu JUDr. Michal Boroň a JUDr. Peter Straka, pričom na poslednej strane rozsudku je uvedený senát v zložení: JUDr. Eliška Wagshalová, predsedníčka senátu a členovia senátu JUDr. Michal Boroň a JUDr. Antónia Kandravá. Opodstatnenosť tvrdenia, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.), vyvodzoval žalovaný zo svojho presvedčenia, že súd poskytol právnu ochranu nelegálnej stavbe, čoho dôkazom je výpis z katastra nehnuteľností, kde je uvedená poznámka, že list vlastníctva k danej nehnuteľnosti (výkrmňa hovädzieho dobytka) je nezaložený. Súd neprihliadol na ním predložené dôkazy o nelegálnosti stavby, neprihliadol na predložené nájomné zmluvy uzatvorené s vlastníkmi pozemkov ani na petíciu vlastníkov pozemkov adresovanú žalobcovi na vypratanie ich pozemkov. Žalovaný uviedol, že v plnej miere zotrváva na písomných i ústnych prejavoch urobených pred súdmi nižších inštancií a navrhuje zrušiť oba rozsudky a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

4. Žalobca vo vyjadrená k dovolaniu navrhol odmietnuť dovolanie ako nedôvodné. Uviedol, že v spise je založený list vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť súp. č. XXX stojaca na parc. č. XXX - výkrmňa hovädzieho dobytka, ležiaca v k.ú. M., je vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je v poznámke uvedené, že na pozemky pod budovou nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva. Žalobca získal budovu v rámci speňažovania konkurznej podstaty o čom súd vykonal rozsiahle dokazovanie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 C.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 O.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (por. napr. sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo 400/2015) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (m. m. I. ÚS 4/2011).

8. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu por. napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

9. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté", je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (k tomu por. napr. rozhodnutia najvyššieho súdu 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016). V súlade s tým aj odborná právnická literatúra konštatuje, že „narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch" (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2016, na str. 1326).

10. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré vkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (2 Cdo 225/2016, 3 Cdo 173/2017, 5 Cdo 87/2017, 8 Cdo 67/2017).

13. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. V zmysle § 421 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

15. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

16. Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. e/ a f/ C.s.p.

17. Podľa § 420 písm. e/ C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

18. Vada konania podľa § 420 písm. e/ C.s.p. má podľa dovolateľa spočívať v tom, že v odvolacom konaní rozhodoval nesprávne obsadený súd.

19. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).

20. Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj do ustanovenia § 420 písm. e/ C.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca.

21. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3, 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch"), podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetcisudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

22. Ústavný súd opakovane judikuje, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že tu nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými normami.

23. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom (spĺňajúcom uvedené predpoklady) a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov „ad hoc". Ak teda sudca bude určený v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého jeho pravidla (opatrenia), ktoré odporuje zákonu, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd považovať v zmysle § 420 písm. e/ C.s.p. za nesprávne obsadený.

24. Dovolací súd predovšetkým skúmal, či vybraný senát (ne)bol v danej veci určený v súlade s rozvrhom práce a teda, či súd (ne)bol správne obsadený.

25. Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

26. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o súdoch, rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.

27. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

28. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch, podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že vec bola súdom prvej inštancie predložená na rozhodnutie o odvolaní podanom žalovaným odvolaciemu súdu - Krajskému súdu v Prešove, doručenom mu 21. januára 2016. V zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove účinného od 1. januára 2016 bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie senátu 20 Co v zložení: predseda senátu JUDr. Michal Boroň a členovia senátu JUDr. Antónia Kandravá a JUDr. Eliška Wagshalová. Vec bola vedená pod sp. zn. 20 Co 12/2016, pričom riadiacim predsedom senátu bola vec pridelená na vybavenie ako sudcovi spravodajcovi členke senátu JUDr. Eliške Wagshalovej.

30. Z Dodatku č. 11 k Rozvrhu práce na rok 2016 z 31. októbra 2016 a jeho Článku III. vyplýva, že „v súvislosti s úspešným výberovým konaním a s vymenovaním sudcov JUDr. Mareka Košča do funkcie predsedu senátu obchodnoprávneho kolégia a JUDr. Elišky Wagshalovej do funkcie predsedníčky senátu občianskoprávneho kolégia sa mení a dopĺňa časť E/ Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2016 na občianskoprávnom a obchodnom úseku tak, že sa zriaďuje o.i. A/ Súdne oddelenie 24 Co v zložení: predseda senátu JUDr. Eliška Wagshalová a členovia senátu JUDr. Eva Šofranková a JUDr.Antónia Kandravá.".

31. Z Článku IV. Dodatku č. 11 o.i. vyplýva, že: „Podľa § 16 ods. 2 veta druhá zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2016, časti B/ Pravidlá určovania zákonného sudcu/senátu, bodu 3. veta prvá Všeobecných pravidiel prideľovania vecí, ak sa sudca spravodajca, ktorý v čase pridelenia veci nebol predsedom senátu stane predsedom senátu, má právo predsedať senátu vo veciach, ktoré mu boli pridelené ako spravodajcovi. Rovnako z vyššie uvedených dôvodov veci, ktoré boli pridelené JUDr. Eliške Wagshalovej ako sudcovi spravodajcovi a do dňa 1. novembra 2016 neboli rozhodnuté, sa odo dňa účinnosti jej vymenovania do funkcie predsedníčky senátu prejednajú senátom, predsedom ktorého bude JUDr. Eliška Wagshalová a sudcami zostávajúci doterajší členovia senátu.".

32. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že spis vedený na Krajskom súde v Prešove, vedený pod sp. zn. 20 Co 12/2016, prijatý 21. januára 2016, bol dňa 8. novembra 2016 pridelený do oddelenia Civilné veci odvolacie a je vedený pod sp. zn. 20Co 12/2016 a bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie do senátu 24 Co.

33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2016 a jeho Dodatku č. 11, zákonným senátom v predmetnej veci bol senát 24 Co v zložení predseda senátu JUDr. Eliška Wagshalová a členovia senátu JUDr. Eva Šofranková a JUDr. Antónia Kandravá, ktorý bol vec vedenú pod sp. zn. 20 Co 12/2016 v zmysle platného rozvrhu práce povinný prejednať a rozhodnúť.

34. Z rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2017 vyplýva, že senát 24 Co prejednáva a rozhoduje veci pridelené mu na rozhodnutie v zložení predseda senátu JUDr. Eliška Wagshalová a členovia senátu JUDr. Eva Šofranková a JUDr. Antónia Kandravá.

35. Keďže niet pochýb o tom, že predmetnú vec 28. marca 2017 prejednal senát, ktorý bol v čase rozhodovania o odvolaní v zmysle platného rozvrhu práce zákonným senátom na prejednanie danej veci, a z obsahu spisu vyplýva, že pri písaní dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu došlo len k zjavnej chybe pri písaní uvedením nesprávneho zloženia vec prejednávajúceho senátu, ktorá chyba bola v súlade s § 224 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. odstránená vydaním opravného uznesenia z 15. februára 2018 sp. zn. 20 Co 12/2016, 20 Co 13/2016, žalobca neopodstatnene namieta existenciu vady uvedenej v § 420 písm. e/ C.s.p.

36. Žalobca v dovolaní ďalej namieta aj vadu konania podľa § 420 písm. f/ C.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd zároveň toto dovolanie posudzoval aj podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.).

37. Najvyšší súd predovšetkým pripomína, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú dovolateľom namietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

38. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväznýchpredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

39. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných tak, že sa ním rozumie iba faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor). V zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. je relevantný nesprávny procesný postup znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaci možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj primerane R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však samo rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 84/2017, 8 Cdo 180/2017).

40. Pokiaľ „postupom súdu" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu" vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (3 Cdo 173/2017, 7 Cdo 150/2017, 8 Cdo 49/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu „procesný postup súdu" posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") napríklad v konaniach sp. zn. I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018, v ktorých podané sťažnosti odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.

41. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 205/2017, 8 Cdo 73/2017, 3 Obdo 1/2017).

42. V súvislosti s touto namietanou vadou konania dovolateľ súdom vytýka predovšetkým nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, namieta nevykonanie navrhovaných dôkazov a nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že už predchádzajúca právna úprava nepovažovala za znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania (zakladajúce prípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov ale ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov (R 42/1993 a 3 Cdo 268/2012, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Nová právna úprava - C.s.p. - na podstate toho nič nezmenila (2 Cdo 159/2017, 3 Cdo 59/2017, 5 Cdo 47/2017, 7 Cdo 42/2017, 7 Cdo 60/2017). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sú naďalej aktuálne už skôr zaujaté závery najvyššieho súdu, v zmysle ktorých postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, neznemožňuje procesnej strane realizáciu jej procesných oprávnení (viď primerane R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nemožno považovať za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p.; pokiaľ súd nenáležite vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. (viď primerane 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).

43. Dovolateľ v dovolaní uvádza aj výhrady k právnym záverom odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

44. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Najvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru, žerealizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď primerane R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

45. Na tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., zotrval aktuálny judikát R 24/2017.

46. Žalovaný preto neopodstatnene namieta existenciu vady uvedenej v § 420 písm. f/ C.s.p.

47. Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa § 420 písm. e/, f/ C.s.p. prípustné a preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p.

48 Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.