Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 Cdo 589/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr. B.,

PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom

v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. 58 C 199/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo 6. augusta 2014 sp. zn. 14 Co 325/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 4. októbra 2012, č.k. 58 C 199/2012-15, uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur za vznesenú námietku

zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý

tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Žalobkyňa podaním

doručeným okresnému súdu 1. augusta 2013 požiadala o vrátenie tohto súdneho poplatku.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 8. apríla 2014, č.k. 58 C 199/2012-55,

rozhodol, že žiadosti žalobkyne o vrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti

nevyhovuje. V odôvodnení uviedol, že nebol naplnený zákonný predpoklad na rozhodnutie  

podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., keď dospel k záveru, že žalobkyňa námietku

zaujatosti nepodala dôvodne. Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 6. augusta 2014 sp. zn. 14 Co 325/2014,

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uviedol,

že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zaujal vo svojom rozhodnutí,

preto podľa neho na vrátenie súdneho poplatku nebol dôvod.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh  

na začatie konania (námietka zaujatosti), hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237  

písm. e/ O.s.p.), odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.)

tým, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nepredvídateľné a vychádza z nesprávnej

interpretácie § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ďalej namietala, že vo veci rozhodoval

vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.), pretože  

o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého  

jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha,  

a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241  

ods. 2 písm. c/ O.s.p.).  

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),

posudzujúc prípustnosť dovolania podľa ustanovení § 236 a nasl. O.s.p. v znení účinnom  

do 31. decembra 2014, dospel k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 92/2014,  

3 Cdo 75/2014, 3 Cdo 95/2014, 3 Cdo 164/2014, 3 Cdo 252/2014, 3 Cdo 400/2014,  

5 Cdo 313/2014, 5 Cdo 220/2014, 7 Cdo 470/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami

rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje  

na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné  

nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.  

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2015    

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová