4 Cdo 57/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletých P. Š., nar. X. a S. Š., nar. X., deti rodičov – matky Ing. D. Š., bývajúcej v B. a otca Ing. P. Š., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. D. D., advokátom so sídlom v B., o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku starých rodičov M. B. a Mgr. M. B. s deťmi, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 27 P 302/2008, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu Bratislave zo 16. decembra 2008 sp.zn. 11 CoP 377/08 rozhodol t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd označeným uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 23. októbra 2008 č.k. 27 P 302/2008-12 vo výroku, ktorým bolo starým rodičom nariadené zdržať sa styku s maloletými deťmi, a to tak, že návrh otca   na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal odvolaciemu súdu odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nevyhodnotení ním predložených dôkazov. Namietal tiež nevykonanie dokazovania odvolacím súdom, nesprávne hodnotenie dôkazov, nerešpektovanie viazanosti skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a nesprávne právne posúdenie veci.

4 Cdo 57/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.   V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie   o predbežnom opatrení.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá mala spočívať v nevyhodnotení ním predložených dôkazov. Predbežné opatrenie je totiž zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd nemusí nariadiť pojednávanie a účastníkov nemusí ani vypočuť, teda ani vykonávať dokazovanie. Nemusí účastníkom ani umožniť, aby pred rozhodnutím o tomto návrhu sa mohli vyjadriť k obsahu listín, z ktorých bude robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Odvolaciemu súdu preto nemožno vyčítať nevykonanie dokazovania a nevyhodnotenie nevykonaných dôkazov. Postupom odvolacieho súdu, ktorý osvedčenie, resp. neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzoval len na základe obsahu spisu a v ňom založených listín, tak dovolateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.  

4 Cdo 57/2009

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie otca maloletých detí podľa § 218   ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2009

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová