Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 565/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr. B.,
PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom
v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 7 C 234/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 30. júna 2015 sp. zn. 6 Co 286/2015, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza uznesením zo 7. februára 2013, č.k. 7 C 144/2012-55, uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur za vznesenú námietku
zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Žalobkyňa podaním
doručeným okresnému súdu 31.júla 2013 požiadala o vrátenie tohto súdneho poplatku.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. júna 2015 sp. zn. 6 Co 286/2015, napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uviedol,
že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zaujal vo svojom rozhodnutí,
preto podľa neho na vrátenie súdneho poplatku nebol dôvod.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh
na začatie konania (námietka zaujatosti), hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237
písm. e/ O.s.p.), odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
tým, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nepredvídateľné a vychádza z nesprávnej
interpretácie § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ďalej namietala, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.), pretože
o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého
jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha,
a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),
posudzujúc prípustnosť dovolania podľa ustanovení § 236 a nasl. O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014, dospel k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 92/2014,
3 Cdo 75/2014, 3 Cdo 95/2014, 3 Cdo 164/2014, 3 Cdo 252/2014, 3 Cdo 400/2014,
5 Cdo 313/2014, 5 Cdo 220/2014, 7 Cdo 470/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje
na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová