4 Cdo 56/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. K., bývajúceho v N., zastúpeného JUDr. M. C., advokátom v N., proti žalovanému M. H. I., H., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom v N., o bezplatné odstránenie vady tovaru, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 25 C 107/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. júla 2007 sp.zn. 8 Co 61/2007, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovaného o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra rozsudkom z 13. februára 2007, č.k. 25 C 107/2006-37 uložil žalovanému povinnosť bezplatne odstrániť žalobcovi vady dodaného diela, teda bezplatne vymeniť sklo v dodanom výrobku – jednokrídlových výklopno/posuvných dverách o rozmeroch 2282 mm x 2230 mm, uvedených v bode 2/ cenovej ponuky číslo C. z 12. augusta 2002, nachádzajúcich sa na prízemí v zadnej časti rodinného domu a oddeľujúcich východ z obývačky na terasu na B. ulici číslo X. v N., za izolačné dvojsklo 4-16-PF4 (k = 1,1) do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 13 712,50 Sk do rúk jeho právneho zástupcu do 15 dní.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. júla 2007 sp.zn. 8 Co 61/2007 potvrdil rozsudok okresného súdu a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 3 619 Sk.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní žalovaný namietal, že konanie bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p., keď odvolací súd na pojednávaní 12. júla 2007 vec prejednal i bez prítomnosti právneho zástupcu žalovaného napriek tomu, že právny zástupca včas (10. júla 2007) svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní zo zdravotných dôvodov ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania.
Vo vyjadrení k dovolaniu žalobca navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktoré poukazoval dovolateľ. Žalovaný tvrdí, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď odvolací súd, napriek včasnému ospravedlneniu neúčasti právneho zástupcu žalovaného zo zdravotných dôvodov a súčasne žiadosti o odročenie pojednávania, na pojednávaní 12. júla 2007 vec prejednal i v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Zo spisu nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci v prípade žalovaného nerešpektoval niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie žalovaného, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Je síce pravdou, že osobne podaným písomným podaním 10. júla 2007 právny zástupca žalovaného ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní pred odvolacím súdom 12. júla 2007 zo zdravotných dôvodov, nakoľko v tom čase je objednaný k lekárovi na neodkladné lekárske odborné vyšetrenie do N. Z., z ktorého dôvodu aj žiadal o odročenie pojednávania, avšak súdu nepreukázal lekárske potvrdenie o svojom ošetrení. Preto ak aj odvolací súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, neodňal tým žalovanému možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola preukázané existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobcu vzniknuté v súvislosti s jeho vyjadrením k dovolaniu nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné bránenie práva.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :