UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. D. U., narodeného X. G. XXXX, bývajúceho matky a zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 39, dieťa rodičov matky M.. D. U., bývajúcej v Y. Y., B.. Š. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou vo Veľkej Lúke, Novomeského 1266/25, a otca M.. D. U., bývajúceho v Y. Y., I. XXX/X, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37 P 21/2017, o nariadení neodkladného opatrenia, vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15 CoPno 1/2020, 13 CoPno 1/2020, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. novembra 2020 sp. zn. 15 CoPno 1/2020, 13 CoPno 1/2020, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 25. januára 2019 č. k. 37 P 21/2017 - 830 v spojení s opravným uznesením z 22. augusta 2019 č. k. 37 P 21/2017 - 1005 I. zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke, resp. zverenia maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov bez určenia výživného; II. zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach majú obaja rodičia; III. zaviazal otca na vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu vo výške 250,- eur mesačne k rukám matky a na tvorbu úspor maloletého sumou 50,- eur na osobitný účet; výrokom IV., V. a VI. upravil styk otca s maloletým dieťaťom; VII. priznal znalkyni D.. J. Č. znaleckú odmenu vo výške 746,78 eur; VIII. upravil výplatu priznanej znaleckej odmeny učtárňou tunajšieho súdu z preddavku vo výške 500,- eur; IX. uložil otcovi povinnosť zaplatiť znalkyni sumu 123,39 eur; X. uložil matke povinnosť zaplatiť znalkyni sumu 123,39 eur; XI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 36, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákono rodine“) a o trovách konania rozhodol podľa § 49 ods. 2, § 52, § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“).
2. V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) na návrh matky a otca uznesením z 9. novembra 2020 sp. zn. 15 CoPno 1/2020, 13 CoPno 1/2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. dočasne zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bude uplatnený systém striedania dní 3-2-2 v každom párnom a nepárnom týždni kalendárneho roka. Striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa začne otec v nedeľu predchádzajúcu pondelku najbližšieho párneho kalendárneho týždňa nasledujúceho po nadobudnutí vykonateľnosti tohto uznesenia o 18.00 hod. s trvaním do stredy 18.00 hod. najbližšieho párneho kalendárneho týždňa nasledujúceho po nadobudnutí vykonateľnosti tohto uznesenia. Pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa bude plynulo matka systémom striedania dní 3-2-2 s počiatkom vždy o 18.00 hod. predchádzajúceho dňa do 18.00 hod. dňa kedy sa striedavá osobná starostlivosť systémom striedania dní 3-2-2 končí; II. uložil otcovi povinnosť maloleté dieťa v stanovenom čase v bydlisku matky prevziať a v stanovenom čase ho v bydlisku matky matke odovzdať; III. uložil matke povinnosť maloleté dieťa v stanovenom čase v bydlisku otca prevziať a v stanovenom čase ho v bydlisku otca otcovi odovzdať; IV. zároveň určil, že toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37 P 21/2017 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13 CoP 38/2020; V. vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; VI. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 324, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 362 C.m.p., Čl. 5 prvá veta, § 36 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine považoval za spravodlivé a za vyhovujúce najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, aby dočasne vo forme nariadenia neodkladného opatrenia zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rozsahu vymedzenom vo výroku tohto uznesenia, aby návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol a aby návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý kopíruje zatiaľ neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, v celom rozsahu zamietol konštatujúc, že nariadené neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom nepredurčí bez opätovného posúdenia podmienok formy starostlivosti o maloleté dieťa v konaní o veci samej výsledok konania o veci samej.
3. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala matka (ďalej aj,,dovolateľka“) dovolanie s tým, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.) a zároveň napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.). Dovolateľka namietala nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zároveň jeho objektívnu nepresvedčivosť s tým, že rozhodnutie spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení, keďže nevyhovuje osobnosti maloletého dieťaťa a navrhla dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) skúmal najskôr, či sú splnené podmienky pre to, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie mohlo byť podrobené dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
5. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže C.m.p. neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení C.s.p. pre konanie o dovolaní oprávnenej.
6. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky“). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 362 prvá veta C.m.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.
8. Podľa § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 C.s.p.) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 C.s.p.) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
9. V danom prípade však dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici síce rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania (§ 362 C.m.p.) pred rozhodnutím o odvolaní vo veci samej, avšak nie ako súd rozhodujúci o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Dovolaním je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu, ktoré preto nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 C.s.p.
10. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Vzhľadom k tomu najvyšší súd konanie o dovolaní dovolateľky zastavil (§ 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 438 ods. 1 C.s.p.) bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
11. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. a § 451 ods. 3 C.s.p.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.