Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 533/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18 C 209/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2014 sp. zn. 9 Co 100/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava II žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava II, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava II majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti je námietka zaujatosti sudcov tohto súdu, uznesením zo 4. októbra 2012, č.k. 18 C 209/2012-12, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2012, sp. zn. 3 Co 540/2012, napadnuté uznesenie potvrdil s poukazom na jeho vecnú správnosť.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.
O dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením z 25. apríla 2013, sp. zn. 4 Cdo 120/2013, tak, že dovolanie ako procesne neprípustné v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol, keď sa v konaní nepreukázala existencia žalobkyňou namietaných vád.
Podaním z 31. júla 2013 (doručeným okresnému súdu 1. augusta 2013) žalobkyňa požiadala o vrátenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti, o ktorom Okresný súd Bratislava II rozhodol uznesením z 20. decembra 2013, č.k. 18 C 209/2012-47, tak, že žiadosť zamietol.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2014, sp. zn. 9 Co 100/2014, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podaním datovaným 24. apríla 2014 (doručeným okresnému súdu 28. apríla 2014) žalobkyňa podala dovolanie, v ktorom žiadala rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a že bol súd nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Navyše, ak rozhoduje vylúčený sudca, je podľa žalobkyne súd nesprávne obsadený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie spĺňa zákonné náležitosti podľa § 241 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 42 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že v dovolaní absentuje jeho základná náležitosť, ktorou je označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 241 ods. 1 O.s.p. v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 241 ods. 3 a 4 O.s.p. ustanovenia § 209 a § 213 ods. 2 platia primerane. Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Podľa § 211 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/.
Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
V prejednávanej veci žalobkyňa v dovolaní za napadnuté rozhodnutie označila uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2014, sp. zn. 9 Co 100/2014, ktorým krajský súd ako súd odvolací potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vrátenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Z obsahu dovolania však vyplývalo, že smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2012, sp. zn. 3 Co 540/2012). Uvedenému zodpovedala aj zvolená právna argumentácia dovolateľky, ktorá sa sčasti prekrývala s argumentáciou a dôvodmi dovolania (datovaného 31. januára 2013), o ktorom už bolo rozhodnuté odmietajúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2013, sp. zn. 4 Cdo 120/2013.
Vzhľadom k zmätočnosti podaného dovolania Okresný súd Bratislava II uznesením zo 6. októbra 2014, č.k. 18 C 209/2012-84, dovolateľku vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnila a opravila svoje podanie tak, že riadne označí, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje. Zároveň ju okresný súd poučil o náležitostiach dovolania podľa § 241 ods. 1 a 2 O.s.p. a o následku neodstránenia jeho vád, ktorým je odmietnutie dovolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. Uznesenie s výzvou bolo žalobkyni doručené súdnym doručovateľom 29. októbra 2014. Dovolateľka však na výzvu súdu nereagovala a svoje dovolanie neopravila ani nedoplnila.
Keďže dovolateľka neodstránila vytýkanú vadu dovolania spôsobujúcu jeho zmätočnosť a dovolanie nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 241 ods. 1 veta prvá O.s.p., čo dovolaciemu súdu bráni o ňom konať, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho ako také, ktoré nemá náležitosti odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní jej žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová