4Cdo/53/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F., bývajúceho v Z., proti žalovanému S., bývajúcemu v Z., o zaplatenie 4 000,- eur, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5 C 24/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 22. septembra 2015 sp. zn. 13 Co 163/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 24. júna 2014 č. k. 5 C 24/2012-119 uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 50,- eur s poukazom na urážlivé odpovede žalobcu na otázky súdu, ako aj jeho arogantné správanie sa na pojednávaní, ktoré sa konalo 24. júna 2014.

2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 22. septembra 2015 sp. zn. 13 Co 163/2015 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca 27. novembra 2015 dovolanie.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnutérozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Dovolací súd poznamenáva, že obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do 30. júna 2016 [viď § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)].

8. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 9. februára 2016 č. k. 5 C 24/2012-168 vyzval žalobcu na doplnenie dovolania v zmysle § 428 C.s.p. a poučil ho o nutnosti zastúpenia v dovolacom konaní advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) a v zmysle § 160 ods. 2 C.s.p. ho poučil aj o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta Centrom právnej pomoci; dovolací súd poznamenáva, že obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do 30. júna 2016 (viď § 30 O.s.p.). Žalobca na túto výzvu súdu, ktorú osobne prevzal 26. februára 2016, nereagoval.

9. Najvyšší súd konštatuje, že v dôsledku procesnej pasivity žalobcu zostala nesplnená osobitná podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 C.s.p. a § 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.) a nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by právna úprava účinná v čase podania dovolania umožňovala uskutočniť meritórny dovolací prieskum (viď § 470 ods. 2 C.s.p.).

10. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. e/ C.s.p.

11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.