Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 52/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému I.,
bývajúcemu v L., o zaplatenie 30,54 Eur, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod
sp. zn. 9 Ro 175/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 29. septembra 2014 sp. zn. 6 Co 491/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 11. novembra 2013, č.k.
9 Ro 175/2013-17, uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila
súdny poplatok vo výške 6,50 Eur za úkony súdu (vytvorenie súdneho spisu) v zmysle
položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. septembra 2014,
sp. zn. 6 Co 491/2013, napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil, keď mal za preukázané, že na základe totožnej žaloby súd už vo veci konal v roku
2008 a toto konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd prvého stupňa
preto postupoval správne, keď žalobu z roku 2013 nepovažoval za žalobu pôvodnú, ale novú,
a vyrubil predmetný súdny poplatok. So zreteľom na uvedené preto nemohlo dôjsť k preklúzii
v zmysle § 13 zákona č. 71/1992 Zb.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré
odôvodnila tým, že jej pred súdmi nižších stupňov bola odňatá možnosť konať (§ 241
ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Okrem iného uviedla, že žaloba
v prejednávanej veci nebola novým podaním, keďže bola podaná na Okresný súd Spišská
Nová Ves už v roku 2006 elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným
elektronickým podpisom. Navyše podľa dovolateľky postup okresného súdu pri vyrubení
súdneho poplatku nemal oporu v zákone, keďže v čase, kedy súd žalobkyňu vyzýval
na jeho zaplatenie, takýto poplatok nebolo možné vyrubiť pre absenciu právnej úpravy.
Žalobkyňa s poukazom na uvedené žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu
prvého stupňa v tejto veci zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 268/2014, 3 Cdo 355/2014, 3 Cdo 436/2014, 3 Cdo 464/2014, 3 Cdo 452/2014, 3 Cdo 460/2014,
3 Cdo 462/2014, 3 Cdo 465/2014, 4 Cdo 442/2014, 4 Cdo 462/2014, 4 Cdo 463/2014,
4 Cdo 464/2014, 4 Cdo 474/2014, 5 Cdo 330/2014, 5 Cdo 375/2014, 7 Cdo 364/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. v znení účinnom
do 31. decembra 2014 prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová