UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T.. N.. N. N., bývajúceho v T., O. X, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 10, proti žalovanému N.. T. C., bývajúcemu vo P. B. O., X. T. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom v Prešove, Floriánova 2, o ochranu osobnosti, vedenom Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 2C/531/1999, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. augusta 2021 sp. zn. 17Co/26/2021, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie zastavuje.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) uznesením z 23. marca 2021 č. k. 2C/531/1999 - 293 I. zastavil konanie; II. stranám nepriznal náhradu trov konania; III. týmto rozhodnutím nahradil pôvodný rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 19. decembra 2001 č. k. 2C/531/1999 - 85. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2, § 417 ods. 2, § 409 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca vzal žalobu späť skôr, než sa v obnovenom konaní začalo pojednávanie, a preto neprihliadol na nesúhlas žalovaného so späťvzatím a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 417 ods. 3 CSP.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného uznesením z 26. augusta 2021 sp. zn. 17Co/26/2021 uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne; žalobcovi voči žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ pre späťvzatie žaloby žalobcom konanie zastavil, pretože pôvodný žalobca môže v obnovenom konaní zobrať žalobu späť s účinkami a za podmienok vyplývajúcich z § 145 CSP, čím sa už v tomto štádiu po povolení obnovy konania naplno rozvíja a aplikuje dispozičný princíp žalobcu a keďže v štádiu po povolení obnovy konania došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie,prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím nie je potrebný, s tým, že uznesenie o zastavení konania v celom rozsahu nahrádza pôvodný vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie, o ktorom nároku sa malo po povolení obnovy konať. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ) dovolanie s tým, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 420 písm. e/ CSP) a namietal, že vec bola na odvolacom súde prejednávajúcemu senátu nesprávne pridelená, argumentujúc rozvrhom práce odvolacieho súdu. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania (§ 161 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP) a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
5. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania, čím je vyššie citované zákonné ustanovenie primerane aplikovateľné i na predmetné dovolacie konanie.
8. Po preskúmaní spisu v čase rozhodovania o predmetnom dovolaní žalovaného dovolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 8. júla 2022 sp. zn. I. ÚS 252/2022 - 32 zrušil dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. augusta 2021 sp. zn. 17Co/26/2021 a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie z dôvodu, že ním bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
9. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že hoci Civilný sporový poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky konania sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania. Cieľom podaného dovolania bolo, aby dovolací súd po preskúmaní veci zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.
10. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zrušené, čím v čase rozhodovania dovolacieho súdu stratilo v spojení s objektívnou právnou skutočnosťou účinky, čím zanikol cieľ dovolacieho prieskumu a dovolací návrh žalovaného stratil opodstatnenie. Najvyššiemu súdu tak neostalo iné, než dovolacie konanie zastaviť (§ 161 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 CSP).
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



