4 Cdo 50/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. I., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanej Ľ. M., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. D. M., advokátom v B., o zaplatenie 17 948,61 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 13 C 7/2009, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. septembra 2009 sp.zn. 16 Co 1/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa svojou žalobou z 19. januára 2009 domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 17 948,61 € s úrokmi z omeškania zo sumy 19 608,30 € od 3. augusta 2004 do 18. augusta 2004, od 18. augusta 2004 zo sumy 17 948,61 € až do zaplatenia vo výške 8 % ročne, a to na tom skutkovom základe, že žalovaná v čase, keď pre neho vykonávala účtovnícke práce neoprávnene odvádzala finančné prostriedky žalobcu na svojich príbuzných a známych, čím mu spôsobila škodu.
Okresný súd Poprad uznesením z 22. júna 2009 č.k. 13 C 7/2009-37 konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 4 T 144/2008. Takto rozhodol keď vychádzal z ustanovenia § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. a zo skutočnosti, že v označenom trestnom konaní sa riešia otázky, ktoré súvisia so zodpovednosťou žalovanej za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní, teda výsledok uvedeného konania má vplyv aj pre rozhodnutie v prejednávanej veci.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove uznesením z 10. septembra 2009 sp.zn. 16 Co 1/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Mal za to, že prvostupňový súd správne rozhodol, ak konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 4 T 144/2008. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom a dočasným procesným rozhodnutím (prerušením konania). Keďže bolo na úvahe súdu podľa konkrétnych okolností povahy veci ako rozhodne, s jeho postupom sa stotožnil, pretože nateraz sa javí dôvodné prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp.zn. 4 T 144/2008 Okresného súdu Bratislava II.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm.d/ O.s.p. Vytýkala súdom oboch stupňov, že napriek tomu, že namietala prekážku litispendencie v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním na Okresnom súde Bratislava II, konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. nebolo súdmi zastavené. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zmenil.
Žalobca sa na podané dovolanie písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na poklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie žalovanej teda nesmeruje proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým by bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa a nejde ani o prípad uvedený v § 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p. Dovolanie podľa § 239 ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné.
Nejedná sa ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.) a ani o prípad prípustnosti dovolania podľa písm.b/ a c/ ustanovenia § 239 ods. 2 O.s.p. Dovolanie preto ani podľa § 239 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm.d/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Ustanovenie § 237 písm.d/ O.s.p. teda dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) alebo prv začatého konania (§ 83 O.s.p.). Ak súd zistí, že v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne rozhodnuté, alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví.
Prekážka litispendencie (§ 83 O.s.p.) vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Nejde o totožnosť veci a nie je daná prekážka litispendencie, ak chýba čo i len jeden znak totožnosti veci. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska ustanovenia § 83 O.s.p. zahájením konania a tvorí prekážku zahájeného konania za predpokladu, že žaloba v občianskom súdnom konaní bola podaná až po tom, keď už bol urobený návrh na prisúdenie náhrady škody v trestnom konaní. Z obsahu spisu dovolací súd však zistil (z obsahu žaloby a z pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo 17. apríla 2009 sp.zn. 4 T 144/2008), že žalobca v adhéznom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, avšak výška uplatnenej náhrady škody (suma) nie je rovnaká, keď žalobca v adhéznom konaní uplatnil 18 944,43 €, ktorá mu v rámci trestného konania bola priznaná označeným trestným rozkazom, pričom so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia 17 948,61 € s príslušenstvom. Nejde preto o prekážku súdneho konania – litispendenciu, keďže predmetom konania nie je rovnaká suma, a tak chýba jeden znak totožnosti veci (rovnaký predmet konania). Žalovaná preto neopodstatnene namietala, že konanie trpí vadou podľa § 237 písm.d/ O.s.p.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej preto v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová