4 Cdo 49/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: L. M., bytom B., zast. JUDr. Martou Huttovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Bezekova 13, proti odporkyni: M. M., bytom B. zast. Mgr. Michalom Bezákom, advokátom so sídlom v Krásne
pri Topoľčanoch, Krásno 195, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15 C 242/1996, o dovolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2011 sp. zn. 15 Co 261/2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2011 sp. zn. 15 Co 261/2009 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 3. marca 2009 č.k. 15 C 242/1996-466
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) navrhovateľa
a odporkyne tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal drevenú kuchynskú linku
v cene 0,- €, osobné motorové vozidlo Ford Siera D v cene 2.655,50 €, pohľadávku proti J. M.
vo výške 2.655,50 €, pohľadávku proti J. H. vo výške 1.327,75 €, spolu v hodnote 6.638,75 €;
do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal nábytkovú bielu zostavu do spálne v cene 0,- €,
zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 99.581,75 €, spolu v hodnote 99.581,75 €.
Ďalej zaviazal odporkyňu na vyrovnanie podielu na aktívach zaplatiť navrhovateľovi 43.152,-
€ do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti nároku na vyplatenie hodnoty výlučného
majetku navrhovateľa vo výške 718.600,- Sk súd návrh zamietol. Navrhovateľa a odporkyňu
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 2.257,- € do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa uviedol, že predmetom vyporiadania BSM
je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku a že platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Proti tomuto
rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. apríla 2011 sp. zn. 15 Co 261/2009
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou do výlučného vlastníctva
navrhovateľa prikázal osobné motorové vozidlo Ford Siera D v cene 2.655,50 € a pohľadávku
proti J. H. vo výške 1.327,75 € a v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa na vyplatenie
hodnoty výlučného majetku navrhovateľa vo výške 718.600,- Sk potvrdil; v napadnutej časti,
ktorou bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielu na aktívach
sumu 43.152 € zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná zaplatiť na vyrovnanie podielu na
aktívach sumu 43.152 €; v napadnutej časti vypustil výrok, ktorým do výlučného vlastníctva
odporkyne prikázal zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 99.581,75 €; zaviazal
navrhovateľa zaplatiť odporkyni titulom finančného vyporiadania BSM sumu 3.319,40 €
v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a odporkyňu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi sumu 404,05 € v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd
v odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa správne do rozsahu majetku, patriaceho
do BSM, zahrnul osobné motorové vozidlo Ford Siera D v cene 2.655,50 €, pohľadávku proti
J. M. vo výške 2.655,50 €, ako aj pohľadávku proti J. H. vo výške 1.327,75 €. Zdôraznil, že
ku dňu zániku BSM motorové vozidlo existovalo. Odvolací súd doplnil a opakoval dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Uviedol, že súd prvého
stupňa nesprávne postupoval, keď do masy BSM zahrnul zároveň aj majetkovú hodnotu vo
výške 3.000.000,- Sk, čo je všeobecná hodnota členského podielu ku dňu vyporiadania
BSM. Odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa a doplnené
dokazovanie na odvolacom pojednávaní, keď bolo preukázané, že v čase, keď sa odporkyňa
stala členkou Stavebného bytového družstva Bratislava III, účastníci konania spolu trvale
nežili v spoločnej domácnosti. Odvolací súd uviedol, že účastníci konania sa nestali
spoločnými nájomcami predmetného bytu, odporkyňa členský podiel nadobudla do výlučného
vlastníctva, a preto odporca nemá nárok na vyporiadanie, nakoľko manželia v rozhodnom
období nežili v spoločnej domácnosti a nevznikol im ani spoločný nájom k predmetnému byt.
Naopak, podľa odvolacieho súdu sa správne súd prvého stupňa vysporiadal so stavom
finančných prostriedkov, resp. stavom na účtoch, nakoľko ich výšku skúmal ku dňu
právoplatnosti rozvodu manželstva, rovnako ako aj s pozemkami, nakoľko bolo ustálené, že
finančné prostriedky z predaja nehnuteľností boli ku dňu BSM spotrebované.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ tvrdiac, že
postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nepredvídateľné,
nezrozumiteľné, chaotické, nedostatočne odôvodnené a vydané na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd podľa neho nekonal nestranne, čím
porušil jednu zo základných zásad občianskoprávneho konania. Podľa navrhovateľa
je výroková časť napadnutého rozhodnutia zmätočná, pretože odvolací súd v celom rozsahu
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Navrhovateľ je toho názoru, že v takomto prípade mali
byť vo výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu presne a zrozumiteľne sformulované veci
pripadajúce z masy BSM do výlučného vlastníctva jednotlivých účastníkov a tiež mala byť
aj presne určená povinnosť konkrétneho účastníka na vyplatenie sumy titulom vzájomného
finančného vyporiadania, ak táto povinnosť vznikla. Ďalej uviedol, že odvolací súd v rozpore
s ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka prikázal do jeho výlučného vlastníctva
pohľadávky voči tretím osobám, resp. pôžičky, ktoré mali spolu s odporkyňou za trvania
manželstva poskytnúť tretím osobám, a to aj napriek tomu, že podľa navrhovateľa tieto
pohľadávky nikdy netvorili masu BSM, pretože nie sú vecami. Rovnako mu podľa
navrhovateľa odvolací súd v rozpore s ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka a § 154
ods. 1 O.s.p. prikázal do výlučného vlastníctva aj motorové vozidlo Ford Siera D, a to aj napriek tomu, že ho pred 16 rokmi predal. Odvolací súd mal pochybiť aj tým, že do
masy BSM nezahrnul a následne nevysporiadal všeobecnú cenu členského podielu
3 – izbového bytu, rovnako aj tým, že nevysporiadal aj sumu, ktorú získal navrhovateľ
z predaja pozemkov, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a predané spolu s domom. Ďalej
uviedol, že sa odvolací súd nezaoberal ani vyporiadaním finančného daru, ktorý mu poskytli
rodičia na stavbu domu a len poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý
podľa navrhovateľa žiadnym spôsobom neakceptovanie daru nezdôvodnil, resp. zdôvodnil
zmätočne. Pokiaľ ide o rozhodovanie odvolacieho súdu v časti o zaplatení súdneho poplatku
a o trovách konania, tieto časti nie sú podľa navrhovateľa zdôvodnené ani skutkovo ani
právne, takže sú nepreskúmateľné. Na základe vyššie uvedeného tak navrhovateľ navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a odložiť jeho vykonateľnosť.
Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu vyslovila pochybnosť o správnosti názoru
navrhovateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, že
dovolanie navrhovateľa je neopodstatnené, nakoľko nie sú dané zákonné dôvody dovolania
(zmätočnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia) a nie sú objektívne dané ani ďalšie vady konania, na ktoré by musel dovolací súd prihliadnuť ex offo § 243b ods. 1 O.s.p, a preto
navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť a nahradiť jej trovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania zastúpený advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.) pristúpil najskôr
k posúdeniu otázky, či je navrhovateľom podané dovolanie procesne prípustné (§ 236
a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého
stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili
oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti
účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné
formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok
označil), ale obsahové hľadisko – vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého
stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov sú určené (deklarované) rovnako alebo
odlišne.
V danom prípade odvolací súd v napadnutom rozsudku potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa v odvolaním napadnutej časti, ktorou do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal
osobné motorové vozidlo a pohľadávku proti J. H. a v časti, v ktorej zamietol návrh
navrhovateľa na vyplatenie hodnoty výlučného majetku navrhovateľa vo výške 718.600,- Sk;
v odvolaním napadnutej časti, ktorou bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi na
vyrovnanie podielu na aktívach sumu 43.152 € zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná
zaplatiť na vyrovnanie podielu na aktívach sumu 43.152 €; v napadnutej časti vypustil výrok,
ktorým do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal zostatkovú hodnotu členského podielu
vo výške 99.581,75 €; zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni titulom finančného
vyporiadania BSM sumu 3.319,40 € a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu
404,05 €.
Výroková časť napadnutého rozhodnutia vo veci samej sa vnútorne člení a skladá
z viacerých oddelených častí, z ktorých niektoré vyznievajú tak, že ide o potvrdzujúci výrok rozsudku, napriek tomu ale celý výrok vo veci samej bol jednotným rozhodnutím
o vyporiadaní BSM (viď § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a ako celok ho treba považovať
za zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok odvolacieho súdu nie je správny.
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích
návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p.
Pri vyporiadaní BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy
dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Dovolací súd aj s prihliadnutím na obsah dovolania skúmal opodstatnenosť
navrhovateľovej námietky, že mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký
vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred
ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania,
vyjadrovať sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy a opravné prostriedky).
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznával.
K navrhovateľovej námietke, že sa odvolací súd nezaoberal vyporiadaním finančného
daru svojich rodičov vo výške 142.000,- Sk na stavbu rodinného domu a len poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý podľa navrhovateľa žiadnym
spôsobom neakceptovanie daru nezdôvodnil, resp. zdôvodnil zmätočne, poukazuje dovolací
súd na str. 6, prvý odsek rozsudku súdu prvého stupňa, kde súd prvého stupňa náležite
odôvodnil, prečo v tejto časti nárok navrhovateľa zamietol.
Dovolací súd uvádza, že v predmetnom konaní postupom konajúcich súdov nedošlo
k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd dospel k záveru, že
rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157
ods. 2 O.s.p., tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska, a preto ho nemožno považovať
za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, jednotlivé časti
odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň zakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť
i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
dal odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Dovolací súd uvádza, že navrhovateľom namietaná zmätočnosť výrokovej časti
rozsudku odvolacieho súdu spočívajúcej v tom, že ak zmenil odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa, tejto zmene mala zodpovedať aj výroková časť rozhodnutia odvolacieho súdu,
(t.j. vo výrokovej časti mali byť presne a zrozumiteľne sformulované veci pripadajúce z masy
BSM do výlučného vlastníctva jednotlivých účastníkov, a tiež mala byť aj presne určená
povinnosť konkrétneho účastníka na vyplatenie sumy titulom vzájomného finančného
vyporiadania, ak táto povinnosť vznikla), nie je procesnou vadou v zmysle ustanovenia § 237
ale je tzv. inou vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Iná vada
konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom
je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
V dovolacom konaní vada uvedenej povahy vyšla najavo (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), preto
bolo povinnosťou dovolacieho súdu na túto prihliadať (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov
(medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu – ktorému účastníkovi konania a o tom, či
a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie
hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov
konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho
výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. viazaný rozsahom
odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci
samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.); odvolací súd musí vždy
preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky
vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto
rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.) alebo
zrušiť (§ 221 O.s.p.).
Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého
stupňa o vyporiadaní BSM pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o tento
prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôže niektorý výrok prvostupňového rozsudku
potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.)
nahradzuje v tomto prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa ako celok. Z povahy rozhodnutia
o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého
rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti účastníkov
z právneho vzťahu BSM a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych
vzťahov. To medziiným znamená, že odvolací súd musí vo svojom zmeňujúcom rozsudku
znovu uviesť konkrétny výpočet vecí v BSM, ktoré pripadajú do výlučného vlastníctva toho –
ktorého účastníka, a tiež určiť, či a aké plnenie má jeden z účastníkov poskytnúť druhému
účastníkovi na ich úplné vyrovnanie.
So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenia odvolacieho súdu dospel
dovolací súd k záveru, že v predmetnom konaní došlo k inej procesnej vade konania majúcej
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
Dovolací súd vzhľadom na tieto procesné vady konania zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243 ods. 1 O.s.p.) S prihliadnutím na dôvody, ktoré
viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní
(vrátane námietky, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. októbra 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová