4 Cdo 48/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j   r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z   predsedu senátu   JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej

veci žalobcu J. J., bývajúceho v S.S., v dovolacom konaní zastúpeného K. P., s.r.o.,

advokátska kancelária so sídlom v B. proti žalovaným 1/ D. K., bývajúcej vo Z., 2/ PhDr.

Ing. G. B., bývajúcemu v B.B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, vedenej na

Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 9 C 38/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. októbra 2008, sp.zn. 15 Co 179/2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a.

  Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 23. mája 2008 č.k. 9 C 38/2008-79 v spojení s opravným uznesením z 10. júla 2008 č.k. 9 C 38/2008-109 zamietol žalobu, ktorou  

sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ ako

predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim X. a súčasne nahradenia prejavu vôle žalovanej

1/ uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov nehnuteľností

v znení uvedenom v petite žaloby. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/

trovy konania v sume 21 923,-- Sk na účet ich právnej zástupkyne a rozhodol tiež o jeho

povinnosti nahradiť trovy štátu. Vychádzal zo zistení, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Katastrálnom úrade v B. B., Správe katastra V.

pre k. ú. a obec S. K. na LV č. X., že kúpnou zmluvou z X., na základe ktorej bol povolený

vklad vlastníckeho práva dňa 15. augusta 2007 Správou katastra V. pod V., žalovaná   1/

vykonala prevod spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach na žalovaného   2/

a že pred uzavretím tejto kúpnej zmluvy neponúkla na predaj spoluvlastnícke podiely

spoluvlastníkom, t.j. ani žalobcovi, čím porušila predkupné právo žalobcu viažuce sa k týmto

nehnuteľnostiam (§ 140 Občianskeho zákonníka - ďalej len OZ). Keďže v čase rozhodovania

súdom, ktorý je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok určujúci, došlo u sporných

nehnuteľností k obnoveniu pôvodného právneho stavu (na základe platného odstúpenia od

kúpnej zmluvy žalovaným 2/ Správa katastra V. vykonala v liste vlastníctva   č. X. zápis

vlastníckeho práva formou záznamu v prospech žalovanej 1/), dospel k záveru, že v súdenej

veci „predmet sporu odpadol,“ a preto „nemohol už o žalobe rozhodovať“. Aj v prípade, ak

by k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo, uplatnenému nároku by nebolo možné

vyhovieť. V tejto súvislosti vychádzal z názoru, že žalobca ako podielový spoluvlastník,

ktorého predkupné právo bolo porušené, sa nemôže s úspechom domáhať v jednom konaní

relatívnej neplatnosti právneho úkonu a súčasne nahradenia prejavu vôle, aby mu nadobúdateľ

vec ponúkol na predaj. Predpokladom uplatnenia práv vyplývajúcich z ustanovenia § 603 ods.

3 OZ totiž nie je, aby sa oprávnený najskôr dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode

spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu ku všetkým účastníkom zmluvy. Zo zákona vyplýva, že

obidve možnosti ochrany spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa

navzájom vylučujú. Dospel preto k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné ani z tohto dôvodu

poskytnúť právnu ochranu. Nepripustenie zmeny petitu žaloby odôvodnil s poukazom na

ustanovenie § 95 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo

skôr, než by mal súd zmenené znenie návrhu pripustiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 15. októbra 2008, sp.zn. 15 Co 179/2008

na odvolania žalobcu aj žalovaných (žalovaní napadli len výrok o trovách konania) rozsudok

okresného súdu vo veci samej a vo výroku o trovách konania štátu potvrdil. Vo výroku

o trovách prvostupňového konania ho zmenil tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť

žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v sume 20 754,-- Sk na účet advokátky žalovaných

a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku

vyslovil, že je dovolanie prípustné. V odôvodnení rozsudku týkajúceho sa veci samej uviedol,

že i keď súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia výslovne neuviedol, o ktoré

ustanovenie zákona oprel zamietajúci rozsudok, z jeho odôvodnenia je zrejmé, že tak urobil v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. V tejto súvislosti doplnil, že aj podľa jeho názoru žalovaný  

2/ od kúpnej zmluvy odstúpil platne. Nesúhlasil s názorom žalobcu ohľadne účinkov

dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a neakceptoval ani jeho tvrdenie, že úkony

žalovaných po podaní žaloby na súd sú právne irelevantné. Súd prvého stupňa preto správne,

v súlade s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p. vychádzal z právneho stavu, aký tu bol v čase jeho

rozhodovania. V tomto čase na strane žalobcu už neexistoval stav právnej neistoty. Hoci

pôvodne došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, žalovaní tento stav odstránili,

v dôsledku čoho žalobcovi zostalo predkupné právo zachované. Vyhovením žalobe o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy by sa na jeho právnom postavení nič nezmenilo. Na žalobe

o určenie neplatnosti právneho úkonu preto žalobca nemôže mať podľa stavu, aký tu bol

v čase vyhlásenia rozsudku, žiaden právne relevantný záujem. K dôvodnosti zamietnutia

žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovanej 1/ uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu o prevode

spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil žalovaný 2/

uviedol, že v zmysle § 603 ods. 3 OZ (všeobecnú právnu úpravu predkupného práva je

potrebné použiť i na prípady predkupného práva spoluvlastníkov) sa môže spoluvlastník,

ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať buď od nadobúdateľa (nie predávajúceho),

aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované, alebo sa môže

domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu. Právna úprava predkupného práva neumožňuje oprávnenej osobe z predkupného právneho vzťahu

„s úspechom sa domáhať od povinnej osoby predaja a tak urobiť zo svojej vôle a proti vôli

povinnej osoby predkupné právo aktuálnym“. Dospel preto k záveru, že ani v prípade určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, povinnosť žalovanej

1/ ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi, zo žiadneho zákonného ustanovenia

nevyplýva. Žalobca ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,  

sa teda nemôže s úspechom domáhať v jednom konaní vyslovenia relatívnej neplatnosti

zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve

nahradí prejav vôle pôvodného spoluvlastníka (žalovanej 1/). Keďže ide o rozhodnutie  

po právnej stránke zásadného významu pripustil vo veci dovolanie na otázku, či „predkupné

právo podielového spoluvlastníka sa môže realizovať aj tak, že podielový spoluvlastník,

ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti kúpnej

zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa po účinnom

dovolaní sa relatívnej neplatnosti opätovne stal obligačno-právnym vlastníkom. K tomu treba

pripojiť obsah kúpnej zmluvy, ktorá musí byť pripojená k návrhu, ktorej podmienky kúpnej

zmluvy sú totožné k podmienkam kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti sa podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, dovoláva“. K žalobcom tvrdenej vade

odňatia možnosti konať pred súdom spočívajúcej v tom, že súd prvého stupňa zamietol jeho

návrh na zmenu žaloby a o opakovanom návrhu vôbec nerozhodol uviedol, že zamietnutím

návrhu žalobcu na zmenu žaloby v zmysle § 95 O.s.p. nedošlo k žalobcom tvrdenej vade.

Rovnako, za nesprávny nepovažoval ani postup okresného súdu, ak o opakovanom návrhu  

na zmenu žaloby, opierajúcom sa o rovnaké dôvody, znovu nerozhodol. Pokiaľ ide

o odvolania účastníkov konania voči výroku o náhrade trov konania uviedol, že námietky

oboch strán sú v určitej časti dôvodné. Vo výroku o trovách prvostupňového konania preto

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie, prípadne, ak by dovolací súd dospel k záveru, že nesprávnosť napadnutého

rozsudku spočíva len v nesprávnom právnom posúdení inak správne zisteného skutkového

stavu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že odvolací súd

síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju interpretoval   a aplikoval. Zmyslom a cieľom podanej žaloby nebolo navrátenie vlastníckych práv  

do pôvodného stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy, ale realizácia predkupného práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach vyplývajúca žalobcovi z ustanovenia  

§ 140 OZ. Použitá kombinácia žalôb je iba spôsob (právna cesta) ako dosiahnuť realizáciu

jeho predkupného práva. V kontexte s dovolacou otázkou mala podľa dovolateľa zásadný

význam otázka, kedy nastávajú účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti, ktorú odvolací súd

neposúdil správne (následne neposúdil správne ani úkony žalovaných - odstúpenie od zmluvy,

dohodu o vydaní nehnuteľností). Tieto nastávajú dôjdením hmotnoprávneho úkonu do sféry

účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu (v danej veci sa tak stalo doručením žaloby)

a nie rozhodnutím súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako to nesprávne

ustálil odvolací súd. Žalovaná 1/ sa opätovne stala po účinnom dovolaní sa relatívnej

neplatnosti vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Za tejto situácie nie je preto možné

predkupné právo ani realizovať inak, než domáhaním sa nahradenia prejavu vôle

predávajúceho, t.j. v danej veci žalovanej 1/, ako osoby, ktorá   porušila povinnosť

vyplývajúcu jej z ustanovenia § 140 OZ. Okrem toho namietal „prístup“ súdu k otázke

platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným 2/ len s poukazom na ustanovenie § 154 O.s.p.

ktorý považoval za nesprávny. Týmto nesprávnym prístupom mu súd odňal možnosť konať

pred súdom. Za vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. považoval aj skutočnosť, že súd nerozhodol o jeho opakovanom návrhu na zmenu žaloby, hoci skutková situácia bola

zmenená, v dôsledku čoho nemohol uplatniť svoje práva. Navyše, otázka platnosti odstúpenia

od zmluvy žalovaným 2/ z 20. apríla 2008 je významnou skutočnosťou pre právne posúdenie

veci. Pre nesprávny právny názor ohľadom tejto skutočnosti bol preto vylúčený z realizácie

svojich procesných práv.

Žalovaní svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobcu nevyužili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, že

dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel

k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Pred samotným posúdením napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti považuje dovolací súd za potrebné upozorniť, že vyslovením prípustnosti

dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.), odvolací súd vymedzuje zároveň aj právnu otázku zásadného

významu, pre vyriešenie ktorej vytvoril v dovolacom konaní priestor. Dovolanie v takomto

prípade môže byť odôvodňované výlučne len nesprávnym právnym posúdením tej otázky,

ktorá sa stala predmetom pripustenia. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody

dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p).

V posudzovanej veci odvolací súd pripustil dovolanie proti svojmu potvrdzujúcemu

rozsudku na otázku, či „predkupné právo podielového spoluvlastníka sa môže realizovať  

aj tak, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá

relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle

predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti opätovne stal

obligačno-právnym vlastníkom“.

Hneď na úvod dovolací súd poznamenáva, že právna otázka, je sčasti nepresná, lebo

práva a povinnosti z predkupného práva možno vykonať (realizovať) len vtedy, ak právny

vzťah z predkupného práva sa stal aktuálnym a nerušene pretrváva. Ak už predkupné právo

oprávneného spoluvlastníka bolo porušené (ako tomu bolo v danej veci), môže sa tento spoluvlastník domáhať nápravy (nie realizácie predkupného práva) a to len zákonom

stanoveným spôsobom. V konaní teda išlo v podstate o riešenie otázky možného spôsobu

ochrany spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, pričom odvolací súd dospel

k záveru, že oprávnený spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva sa nemôže

s úspechom domáhať ochrany formou podania žaloby o neplatnosť zmluvy o prevode podielu

a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle povinného

spoluvlastníka.

Podľa dovolacieho súdu, tento právny názor odvolacieho súdu treba považovať  

za správny.

Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné

právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú  

o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 40a veta prvá OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje  

sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho

úkonu nedovolá.

Podľa § 603 ods. 3 OZ ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď  

od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo

zachované.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak porušil niektorí z podielových

spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným

spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu  

na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme

postihu uvedenej v § 40a OZ. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových

spoluvlastníkov ustanovenie § 140 OZ neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa

aj na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve nachádzajúca  

sa v § 602 a nasl. OZ. V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj

možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva, vyplývajúceho mu

z ustanovenia § 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže

sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu  

zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe)

domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok,  

za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa

domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa

(§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne

pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a  

a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného

práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany

oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.  

V posudzovanej veci súdy nižšieho stupňa vychádzali zo zistenia (dovolateľ jeho

správnosť nespochybňoval), že žalovaná 1/ predtým, ako sa rozhodla svoje spoluvlastnícke

podiely previesť na cudziu osobu, neponúkla podiely na nehnuteľnostiach ostatným

spoluvlastníkom a teda ani žalobcovi, čím si nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 140 OZ. Ide teda nepochybne o prípad porušenia predkupného práva

oprávneného spoluvlastníka (žalobcu). Odvolací súd na tento prípad použil správne právne normy a aj ich správne interpretoval, keď dospel k záveru, že žalobca ako podielový

spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať buď  

od nadobúdateľa (nie od povinného spoluvlastníka), aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu

zostane predkupné právo zachované, alebo sa môže domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti

zmluvy o prevode podielu. Správny, zákonu zodpovedajúci je jeho záver, že oprávnený

spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva sa nemôže s úspechom domáhať ochrany

formou podania žaloby o neplatnosť zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania

rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle pôvodného spoluvlastníka.  

K dôvodom rozsudku v tomto smere odvolacím súdom uvedeným, ktoré sú výstižné

a presvedčivé, dovolací súd dodáva, že z ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 OZ (zakotvuje pre

občianskoprávne vzťahy zásadu, že tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo z iných

skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a princíp rovného postavenia

subjektov v týchto vzťahoch) vyplýva, že žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu

nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie

právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je

možno nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (§ 715 OZ), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je

stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym

úkonom (§ 50a OZ).  

Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140

OZ sa stávajú aktuálnymi (vznikajú) až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne

svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu. Momentom účinného

dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu, (vyslovením relatívnej

neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej

neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného

práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne

neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Účinné

dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá automaticky za následok vznik práv a povinností

z právneho vzťahu z predkupného práva. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník

z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti z právneho

vzťahu predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek zákonný podklad pre možnosť

domáhať sa nápravy žalobou o nahradenie prejavu vôle povinného spoluvlastníka súdnym

rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. Dovolateľ sa preto mylne domnieva, že v posudzovanej veci sa predkupné právo podielového spoluvlastníka môže „realizovať“  

aj tak, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá

relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle

predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní relatívnej neplatnosti stáva opätovne obligačno-

právnym vlastníkom.

Pokiaľ dovolateľ v kontexte dovolacej otázky namietal nesprávne právne posúdenie

okamihu účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a následne nesprávneho

posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy odvolacím súdom, podľa názoru dovolacieho súdu

išlo o dôvody, ktoré nespadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu. Opodstatnenosťou

týchto námietok sa preto dovolací súd nezaoberal.

K námietkam žalobcu, podľa ktorých mu odvolací súd svojim nesprávnym postupom

odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba uviesť, že tieto nie sú

dôvodné. Skutočnosť, že odvolací súd vec (platnosť odstúpenia od zmluvy) posudzoval podľa

stavu, aký tu bol v čase vyhlásenia rozsudku, nemožno považovať za postup nesprávny, ktorým by sa žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. Otázku platnosti odstúpenia  

od zmluvy súd v konaní riešil ako otázku predbežnú, pričom ju neriešil len s poukazom  

na ustanovenie § 154 O.s.p., ako to nesprávne uvádza žalobca. K právnemu posúdeniu tejto

otázky sa žalobca mal možnosť v konaní vyjadriť (a aj k nej zaujímal stanoviská). Z obsahu

jeho dovolania nie je zrejmé, z realizácie akých konkrétnych procesných práv mal byť

nesprávnym právnym posúdením tejto otázky vylúčený.

Ani nedostatok rozhodnutia súdu o opakovanom návrhu žalobcu na zmenu žaloby  

(§ 95 O.s.p.), o ktorom už raz bolo rozhodnuté, nemožno považovať za odňatie možnosti

konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Už odvolací súd sa v dôvodoch svojho

rozsudku s touto námietkou žalobcu náležitým spôsobom vyporiadal. Dovolací súd  

sa stotožňuje s dôvodmi v tomto smere odvolacím súdom uvedené a v plnom rozsahu  

na ne odkazuje.

So zreteľom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že žalobca neopodstatnene namietal, že

odvolací súd na vec síce použil správne právne normy, ale ich nesprávne interpretoval a teda

že jeho rozsudok v dovolaním pripustenej otázke spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Keďže v konaní neboli zistené ani vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaným v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli,

preto im neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová