4 Cdo 46/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. O., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. R. F., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej S. B. spol. s r.o., so sídlom v H., za účasti Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, pobočky Žiar nad Hronom, ako vedľajšej účastníčky na strane žalovanej, o náhradu škody z choroby z povolania, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5 C 108/2003, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2006 sp.zn. 13 Co 200/2006 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie vedľajšej účastníčky o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 5. novembra 2003 č.k. 5 C 108/03-32, ktorým bolo vyhovené žalobe žalobcu na náhradu škody z choroby z povolania, uplatnenej voči žalovanej vo forme náhrady za stratu na zárobku za obdobie máj až december 2002 spolu s príslušenstvom, a ktorým bola žalobcovi priznaná aj náhrada trov konania a žalovanej uložená poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov ďalšieho konania na účet jeho zástupcu.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie vedľajšia účastníčka. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska príčinnej súvislosti medzi chorobou z povolania a nemožnosťou žalobcu získať zamestnanie.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť.
Žalovaná vyslovila s dovolaním súhlas.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolací súd v tejto veci rozhodoval rozsudkom z 31. marca 2005 sp.zn. 2 Cdo 153/04, v ktorom vyslovil záväzný právny názor na otázku, či skutočnosť, že poškodený v čase vzniku škody pri chorobe z povolania nebol zamestnaný, sama osebe vylučuje nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Konštatoval, že táto okolnosť bez ďalšieho nemôže byť dôvodom pre nepriznanie uvedeného nároku. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok o priznaní uplatneného nároku) vyplýva, že odvolací súd sa v ďalšom konaní dôsledne riadil právnym názorom dovolacieho súdu, ako aj jeho procesným pokynom zaoberať sa skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa toho, či sa žalobca uchádzal o zamestnanie a z akého dôvodu nebol úspešný. Zo strany odvolacieho súdu nejde ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p., t.j. z hľadiska vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
So zreteľom na uvedené dovolanie vedľajšej účastníčky podľa § 218 ods. l písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobcu súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné bránenie práva.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová