Najvyšší súd

4 Cdo 450/2013

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. I., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanej Ing. J., bývajúcej v K.,

zastúpenej I., Š., za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. M., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10 C 950/1999,

o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2013 sp. zn. 6

Co 55/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 19. augusta 2011 č.k. 10 C 950/1999-503 v spojení

s opravným uznesením z 15. novembra 2011 č.k. 10 C 950/1999-530 vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (ďalej len,,BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu,

z vecí patriacich do BSM prikázal veci označené vo výroku rozsudku pod bodom 1/ až 19/

v celkovej hodnote 2 781,65 Eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal veci označené

vo výroku rozsudku pod bodom 1/ až 46/ v celkovej hodnote 314.477,93 Eur. Žalovanej uložil

povinnosť z titulu vyporiadania BSM zaplatiť žalobcovi 155 848,14 Eur, žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanej titulom dlhu z pôžičky 71 864,83 Eur, a to každý v lehote 60 dní

od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom konania uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy

konania, každý po 531,76 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a spoločne a nerozdielne súdny poplatok za konanie 1 659,70 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, všetko na účet

Okresného súdu Košice I. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Takto rozhodol, keď

na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že celková hodnota BSM

predstavuje 317 259,58 Eur (zostatková hodnota vecí určených do vlastníctva žalobcu

2 781,65 Eur + zostatková hodnota hnuteľných vecí určených do vlastníctva žalovanej  

vo výške 5 977,93 Eur + trhová cena rodinného domu 245 000 Eur + trhová cena členského

podielu v SBD 3 500 Eur). Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci

v zostatkovej hodnote 2 781,65 Eur, do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal

nehnuteľnosti v hodnote 245 000 Eur + trhovú cenu členského podielu v SBD v hodnote

63 500 Eur a hnuteľné veci spolu vo výške 314 477,93 Eur. Z titulu finančného vyrovnania

zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi 155 848,14 Eur, ku ktorej súd prvého

stupňa dospel tak, že masa BSM tvorí 317 259,58 Eur : 2 = 158 629,79 Eur, čo je výška

podielu žalobcu aj žalovanej na mase BSM, z ktorej treba odrátať 2 781,65 Eur, čo tvorí

hodnota hnuteľných vecí určených do vlastníctva žalobcovi, po ktorej je výška finančného

vyrovnania 155 848,14 Eur. Po zohľadnení tej skutočnosti, že žalovaná po zániku BSM

účastníkov konania splatila celkom dlh 143 729,69 Eur a po ustálení, že podiel žalobcu  

na tomto dlhu je vo výške 71 864,83 Eur, zaviazal žalobcu na zaplatenie 71 864,83 Eur

žalovanej titulom jeho podielu na tejto pôžičke. Žalovanej uložil povinnosť titulom

vyrovnania BSM účastníkov zaplatiť žalobcovi 155 848,14 Eur. O trovách štátu rozhodol

podľa § 148 ods. 1 O.s.p. O povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok rozhodol

podľa § 7 ods. 7, § 17 ods. 1 a § 18c ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. O trovách účastníkov

konania rozhodol podľa § 150 O.s.p.  

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu a žalovanej uznesením  

zo 14. mája 2013 sp. zn. 6 Co 55/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Takto rozhodol, keď mal

za to, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením je nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania,

na ktorú odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti. Táto vada

je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Odvolaním napadnutý

rozsudok nemá všetky náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. a zároveň je naplnený  

aj odvolací dôvod § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. lebo súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci a jeho závery takto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho   je jeho rozhodnutie predčasné. V dôvodoch svojho rozhodnutia potom konkretizoval

pochybenia súdu prvého stupňa v súvislosti so zisťovaním zostatkovej hodnoty jednotlivých

vecí patriacich do BSM, nenáležité vyporiadanie sa s námietkami účastníkov konania ohľadne

tvrdenej pôžičky 172 608,38 Eur, či nevyporiadanie sa s námietkami žalovanej ohľadne

hodnoty rodinného domu a členských práv k bytu a pod., a to najmä v nadväznosti  

na absenciu úvah súdu prvého stupňa a tiež skutkových zistení v dôvodoch jeho rozhodnutia.

Odvolací súd naznačil, akým smerom sa má dokazovanie uberať. Z doteraz vykonaného

dokazovania nemal odvolací súd za to, že by v prejednávanej veci bol dôvod na odchylné

hodnotenie podielov účastníkov. Odvolací súd uzavrel, že až po doplnení dokazovania  

ním v naznačenom smere bude možné opätovne rozhodnúť, pri zdôraznení, aby súd prvého

stupňa svoje úvahy a právne závery, ktorými sa riadil vysvetlil v odôvodnení tak, aby toto

bolo preskúmateľné.  

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, ktorá prípustnosť

dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. t.j., že postupom súdu jej bola odňatá možnosť

pred súdom konať, a to v súvislosti s nedostatkom riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, majúcim za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Podstatnú

časť dovolania venovala svojím tvrdeniam prezentovanými v priebehu konania ohľadne

možnosti určiť podiely účastníkov disparitným spôsobom. Poukázala na ňou predkladané

dôkazy ohľadne tyranizovania rodiny žalobcom a súdom oboch stupňov vyčítala, že tieto

dôkazy v žiadnom smere (v pozitívnom, či negatívnom) nevyhodnotili a z vykonaného

dokazovania neboli urobené žiadne závery, ale napriek tomu, bez bližšieho zdôvodnenia

odvolací súd nevidí dôvody pre uplatnenie disparity. Ďalšia časť dovolania bola zameraná  

na riešenie otázky pôžičiek, pri tvrdení žalovanej, že označené pôžičky boli spoločným dlhom

účastníkov, pri ich použití na nadobudnutie spoločného majetku. Žiadala uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.  

Žalobca sa na odvolanie žalovanej písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,  

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom  

(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo

možné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 239 ods. 1 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol  

o veci postúpenia návrhu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (§ 109  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa  

ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia  

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Citované ustanovenie je v znení účinnom do 31. decembra 2014.

V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takéto

uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení, a preto prípustnosť dovolania

z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nemožno vyvodiť. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania

prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p.

S prihliadnutím na § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúci dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.  

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky  

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p.,  

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. v znení účinnom

do 31. decembra 2014. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Žalovaná vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala  

a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Najvyšší súd Slovenskej republiky  

sa preto zaoberal namietanou vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia  

jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia  

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (napr. oprávnenie byť prítomný  

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Žalovaná v dovolaní tvrdí, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo tým,  

že odvolací súd v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka  

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý

proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,  

ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie

rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157

ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Odvolací súd správne vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zákonné

predpoklady riadneho odôvodnenia nespĺňalo, rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. Odvolací súd však vo svojom rozhodnutí v súlade s § 157 ods. 2, § 167

ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozviedol dôvody, ktoré ho k uvedenému procesnému postupu viedli. Tieto dôvody sú zrozumiteľné a preskúmateľné, keď dôvodne uzavrel, že odôvodnenie

rozsudku okresného súdu nemá zákonom predpísané náležitosti a tiež, že súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Zaujal názor na ďalší procesný postup v konaní, t.j. naznačil, ktorým smerom treba viesť

dokazovanie, aby mohol súd vo veci opätovne rozhodnúť. Odvolací súd, ako to vyplýva

z dôvodov jeho rozhodnutia, nedôvodnosť disparity podielov hodnotil z pohľadu  

len z dovtedy vykonaného dokazovania.  

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a tak konanie pred

odvolacím súdom nie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Treba zdôrazniť, že samotná povaha zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu

o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie otvára

účastníkovi konania možnosť v pokračujúcom konaní uplatniť všetky svoje procesné práva,

vrátane práv na využitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239

O.s.p. mimoriadny opravný prostriedok žalovanej odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovi, ktorému by podľa

výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová