Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 Cdo 447/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne C., so sídlom v Č., N., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.,

so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., konateľ a advokát, proti

žalovanému T., bývajúcemu v T., o 58,37 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Galanta pod sp. zn. 10 C 282/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu  

v Trnave z 1. júla 2014 sp. zn. 25 Co 271/2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 1. júla 2014, sp. zn. 25 Co 271/2014,  

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 28. marca 2013 na okresnom súde žalobu, ktorou sa voči žalovanej

domáha zaplatenia 58,37 eur s príslušenstvom zo zmenky zabezpečujúcej nárok z úverovej

zmluvy.

Okresný súd Galanta uznesením z 18. novembra 2013, č.k. 10 C 282/2013-26, prerušil

konanie do skončenia konania o prejudiciálnej otázke (v znení uvedenom vo výroku

rozhodnutia) predloženej podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19  

ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie Krajským súdom

v Prešove pod sp. zn. 6 Co 156/2013. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie

žalobkyňa.  

Krajský súd v Trnave uznesením z 1. júla 2014, sp. zn. 25 Co 271/2014, odvolanie

žalobkyne odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané. Uviedol,

že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo žalobkyni doručené 8. januára 2014, žalobkyňa podala odvolanie osobne na okresnom súde 24. januára 2014, pričom posledným dňom  

na podanie odvolania bol deň 23. január 2014, žalobkyňa teda podala odvolanie po uplynutí

zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,  

aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, že odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané  

na súde prvého stupňa osobne do podateľne, ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd,

ale žalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so

sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako

S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 23. januára 2014, teda v čase, keď ešte márne

neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská

spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto bola lehota na podanie

odvolania zachovaná. K dovolaniu pripojila doklady o odovzdaní zásielky na prepravu.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred  

1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240  

ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd

rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,  

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)  

na území Slovenskej republiky.

Dovolaním žalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.

Preto prípustnosť dovolania žalobkyne z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.  

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky  

len na skúmanie prípustnosti dovolania žalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou  

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia  

(ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.

žalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.  

S prihliadnutím na obsah dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky

osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom

konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).  

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým

odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia  

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon  

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.  

Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou

procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty

nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne

na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi žalobkyne

doručené 8. januára 2014. Posledným dňom 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania bol deň

23. január 2014 tak, ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval odvolací súd a táto skutočnosť

ani nebola sporná.

Z podacej pečiatky Okresného súdu Galanta nachádzajúcej sa na podanom odvolaní

žalobkyne je zjavné, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané na tomto súde osobne  

24. januára 2014. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere  

o   oneskorenom podaní odvolania. Zo žalobkyňou predloženého dokladu o aktuálnom stave

zásielky č. X. a sprievodných dokumentov, o ktorých odvolací súd v čase rozhodovania

o odvolaní nemal vedomosť (žalobkyňa ich pripojila až k dovolaniu), súčasne vyplýva, že

žalobkyňa odvolanie odovzdala na jeho doručenie Okresnému súdu Galanta uvedenej

spoločnosti 23. januára 2014, t. j. posledný deň 15 - dňovej odvolacej lehoty.

Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia

§ 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo  

odvolanie odovzdané žalobkyňou na doručenie, možno považovať za,,orgán, ktorý  

má povinnosť ho doručiť“.  

Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou,  

je v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.),

odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m   ods. 2 O.s.p.), príslušný orgán nápravno-výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia  

a pod. a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky

(pozri napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004).

Zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania

poštových služieb, definovaných ako služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky,

a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky, vymedzuje poskytovanie poštových služieb

poštovým podnikom ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové služby možno  

len za podmienok stanovených zákonom, a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým

regulačným úradom v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného

Poštovým regulačným úradom), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného

Poštovým regulačným úradom). Konanie o registrácii, t. j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať

poštové služby do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 až § 22.  

Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam,  

do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom

sídle. Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto rozhodnutia

v ňom evidovaných 24 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena, dátumu

registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných) poštových

služieb, vrátane S. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti R. s dátumom jej registrácie 30.

apríla 2012 (pod poradovým číslom 3), ktorej žalobkyňa odovzdala predmetné podanie -

odvolanie (okrem iných zásielok) na jeho doručenie Okresnému súdu Galanta 23. januára

2014, pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania.

Vzhľadom na to, že spoločnosť R. je Poštovým regulačným úradom registrovaným

poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby (označené ako OS – ostatné poštové

služby) v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať podanie

a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle

ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.

Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne namietala,  

že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané,  

jej odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová