Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 Cdo 438/2014

 

  4 Cdo 8/2015

4 Cdo 9/2015

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnych veciach žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za

ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedených na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6 C 138/2012, 6 C 153/2012, 6 C

157/2012 o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave  

z 30. júna 2014 sp. zn. 5 Co 251/2014, 5 Co 252/2014, 5 Co 253/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolania žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2014  

sp. zn. 5 Co 251/2014, 5 Co 252/2014, 5 Co 253/2014 o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa samostatnými žalobami zo 17. septembra 2012 doručenými  

27. septembra 2012 Okresnému súdu Bratislava III voči žalovanej domáhala náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej  

len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), vo výške majetkovej ujmy 175 Eur a nemajetkovej ujmy

165,96 Eur (pod sp. zn. 6C 138/2012), vo výške majetkovej ujmy 175 Eur a nemajetkovej

ujmy 221,28 Eur (pod sp. zn. 6 C 153/2012) a vo výške majetkovej ujmy 175 Eur

a nemajetkovej ujmy 221,28 Eur (pod sp. zn. 6 C 157/2012). V žalobách medziiným uviedla,

že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava III,

preto jeho sudcovia nemôžu dané veci prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala,   4 Cdo 8/2015

4 Cdo 9/2015

aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní týchto vecí inému súdu toho istého stupňa (§ 12  

ods. 1 O.s.p.).  

Okresný súd Bratislava III majúc za to, že obsahom žalôb je námietka zaujatosti

sudcov tohto súdu, uzneseniami z 5. októbra 2012, č.k. 6 C 138/2012-8, č.k. 6 C 153/2012-46

a č.k. 6 C 157-78, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky zaujatosti

v každom uznesení vo výške 66 Eur, podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov

(ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch  

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  

č. 71/1992 Zb.“), z dôvodu, že poplatkovej povinnosti podliehajú námietky zaujatosti podané

žalobkyňou v každej z týchto vecí (6 C 138/2012, 6 C 153/2012, 6 C 157/2012).

Tieto uznesenia okresného súdu napadla žalobkyňa odvolaniami argumentujúc tým,

že v daných prípadoch nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu

toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti, nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade

vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2014, sp. zn. 5 Co 251/2014,  

5 Co 252/2014, 5 Co 253/2014, odvolaniami napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového

išlo v podanej žalobe o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Bratislava

III; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho

poplatku za námietku zaujatosti. V súvislosti s údajným oslobodením žalobkyne od súdnych

poplatkov okrem iného poukázal na právny záver vyjadrený v uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 30. marca 2011, sp. zn.   II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné

oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona  

č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa

položky č. 17a Sadzobníka.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa samostatnými dovolaniami,

v ktorých žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého 4 Cdo 8/2015

4 Cdo 9/2015

stupňa na ďalšie konanie. Dovolania odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a že bol súd nesprávne obsadený.

Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože

to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú

prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným

sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu,

ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Navyše, ak rozhoduje

vylúčený sudca, je podľa žalobkyne súd nesprávne obsadený. Nakoniec odvolaciemu súdu

vyčítala aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych

poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Zároveň

žalobkyňa navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia dôvodiac, že jej hrozí

značný zásah do základných práv, najmä práva vlastniť majetok a práva majetok pokojne

užívať, a to nelegálnym znížením jej majetku pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej

justičnej pohľadávky.

Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolania podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tieto opravné

prostriedky smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev   4 Cdo 8/2015

4 Cdo 9/2015

(§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie,  

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu,

potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.  

Prípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzali do úvahy,  

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),  

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaniach výslovne namietla existenciu vady uvedenej v § 237 písm. e/ O.s.p.,  

t.j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ďalej existenciu

vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., že jej súd svojim postupom odňal možnosť konať pred

súdom, a napokon existenciu vady uvedenej v § 237 písm. g/ O.s.p., t.j. že rozhodoval

vylúčený sudca, a tiež, že súd bol nesprávne obsadený.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie

konania, bola zjavne nedôvodná a nenáležitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady  

je zrejmé, že dovolateľka ňou v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia   4 Cdo 8/2015

4 Cdo 9/2015

§ 41 ods. 2 O.s.p. oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podanej žaloby tvrdiac,

že jej obsahom nebola námietka zaujatosti. Namietala teda nesprávne právne posúdenie veci

v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo

prípustné.

V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z § 237 písm. e/ O.s.p. dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti

s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní

o dvojstranných právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným (t.j. v spornom konaní)  

sa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže súd začať konanie iba v prípadoch,  

v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania,

konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol

potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa  

§ 237 písm. e/ O.s.p. Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou

konania, ale procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon

priamo ani nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu

vôle účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti,  

sa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je možnosť

odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach

a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.  

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(napríklad sp. zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať

pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa

judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté

právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.

V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností,

ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil, a účastník 4 Cdo 8/2015

4 Cdo 9/2015

v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného

právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto  

je námietka žalobkyne v tomto smere nedôvodná.

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, lebo toto rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157  

ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré právne predpisy

aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil

zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotožnil

s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v podanej žalobe išlo  

aj o námietku   zaujatosti   vznesenú   proti   sudcom   Okresného   súdu   Bratislava III,  

za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku  

za námietku zaujatosti. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia tak dalo odpoveď  

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky

zaujatosti. Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie

nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; za odňatie možnosti

konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalobkyne.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá  

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné  

s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok

požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

4 Cdo 8/2015

4 Cdo 9/2015

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi  

(čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu  

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého

sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte

bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. 3 Nc 14/2010).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,  

že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,

ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,  

aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov na odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou

dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

4 Cdo 8/2015

4 Cdo 9/2015

V   dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224  

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. mája 2015  

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová