Najvyšší súd
4 Cdo 419/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A., bývajúcej v P., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná N., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 24 C 180/2011, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. októbra 2013 sp. zn. 3 Co 521/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 8. marca 2013, č.k. 24 C 180/2011-90 uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní, ktoré
sú listinnými dôkazmi, doručených 15. októbra 2012 elektronickými prostriedkami
so zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v sume
3,12 Eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia s poučením, že pokiaľ nebude vyrubený
súdny poplatok riadne a včas zaplatený, bude ho súd vymáhať.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. októbra 2013,
sp. zn. 3 Co 521/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011 a uviedol,
že vychádzajúc z argumentácie tohto rozhodnutia bol správny postup súdu prvého stupňa, keď
uložil žalobkyni poplatkovú povinnosť podľa položky 20a sadzobníka. Konanie v predmetnej
veci síce je vecne oslobodené od súdneho poplatku, avšak vecné oslobodenie sa nevzťahuje na predmetnú poplatkovú povinnosť. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje v odvolaní na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 20/2010 toto sa zaoberalo otázkou
osobného oslobodenia správcu konkurznej podstaty od súdnych poplatkov, takže jeho závery
nemožno aplikovať v predmetnej veci a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 MCdo 7/2011 sa zase zaoberalo otázkou náhrady vecných nákladov pri vyhotovení
rovnopisu podaní a príloh urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným
elektronickým podpisom, teda nie poplatkovou povinnosťou podľa položky 20a sadzobníka.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., poukazujúc
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 7/2011, podľa ktorého
nie je možné účastníkovi takúto povinnosť uložiť v prípade podania urobeného
elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Mala
za to, že najvyšší súd predmetným judikátom vyriešil poplatkovú otázku v prípadoch podaní
urobených elektronickými prostriedkami. Napadnuté uznesenie preto z týchto dôvodov
je založené podľa jej názoru na zjavne nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený v súlade
s ustanovením § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či sú splnené procesné
predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolaním je v danom prípade napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania
urobeného elektronickými prostriedkami podľa položky č. 20a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto
ustanovení.
Prípustnosť dovolania by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád
uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľka i keď prípustnosť dovolania vyvodzovala z cit. ustanovenia, netvrdila,
že by konanie v danej veci bolo postihnuté konkrétnou vadou konania uvedenou v ustanovení
§ 237 O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho
súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť súdu súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými
prostriedkami v sume 3,12 Eur. Dovolateľka teda spochybňuje správnosť vecnej stránky
uznesenia odvolacieho súdu (správnosť právnych záverov, na ktorých spočíva napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu) a zastáva názor, že súdy v danom prípade nerozhodli vecne
správne, teda namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný
dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie; samo
nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
a prípustnosť dovolania nezakladá. Názor, že nesprávne právne posúdenie veci
nie je procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p., je zastávaný všetkými senátmi
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (por. rozhodnutia tohto
súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn.
4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011, sp. zn. 7 Cdo 26/2010
a 8 Cdo 6/2013).
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku, dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania
nepriznal z dôvodu, že jej žiadne preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová



