Najvyšší súd

4 Cdo 419/2014

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A., bývajúcej v P., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,

za ktorú koná N., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. 24 C 180/2011, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. októbra 2013 sp. zn. 3 Co 521/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 8. marca 2013, č.k. 24 C 180/2011-90 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní, ktoré  

sú listinnými dôkazmi, doručených 15. októbra 2012 elektronickými prostriedkami  

so zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v sume

3,12 Eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia s poučením, že pokiaľ nebude vyrubený

súdny poplatok riadne a včas zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. októbra 2013,  

sp. zn. 3 Co 521/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle  

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal  

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011 a uviedol,  

že vychádzajúc z argumentácie tohto rozhodnutia bol správny postup súdu prvého stupňa, keď

uložil žalobkyni poplatkovú povinnosť podľa položky 20a sadzobníka. Konanie v predmetnej

veci síce je vecne oslobodené od súdneho poplatku, avšak vecné oslobodenie sa nevzťahuje na predmetnú poplatkovú povinnosť. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje v odvolaní na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 20/2010 toto sa zaoberalo otázkou

osobného oslobodenia správcu konkurznej podstaty od súdnych poplatkov, takže jeho závery

nemožno aplikovať v predmetnej veci a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

sp. zn. 6 MCdo 7/2011 sa zase zaoberalo otázkou náhrady vecných nákladov pri vyhotovení

rovnopisu podaní a príloh urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným

elektronickým podpisom, teda nie poplatkovou povinnosťou podľa položky 20a sadzobníka.  

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 237  

písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., poukazujúc  

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 7/2011, podľa ktorého

nie je možné účastníkovi takúto povinnosť uložiť v prípade podania urobeného

elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Mala  

za to, že najvyšší súd predmetným judikátom vyriešil poplatkovú otázku v prípadoch podaní

urobených elektronickými prostriedkami. Napadnuté uznesenie preto z týchto dôvodov  

je založené podľa jej názoru na zjavne nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,  

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený v súlade

s ustanovením § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a   nasl. O.s.p.), a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či sú splnené procesné

predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolaním je v danom prípade napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania

urobeného elektronickými prostriedkami podľa položky č. 20a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239  

ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto

ustanovení.

Prípustnosť dovolania by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád

uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.

V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľka i keď prípustnosť dovolania vyvodzovala z cit. ustanovenia, netvrdila,  

že by konanie v danej veci bolo postihnuté konkrétnou vadou konania uvedenou v ustanovení

§ 237 O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť   jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho

súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalobkyni povinnosť

zaplatiť súdu súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými

prostriedkami v sume 3,12 Eur. Dovolateľka teda spochybňuje správnosť vecnej stránky

uznesenia odvolacieho súdu (správnosť právnych záverov, na ktorých spočíva napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu) a zastáva názor, že súdy v danom prípade nerozhodli vecne

správne, teda namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný

dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie; samo

nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.

a prípustnosť dovolania nezakladá. Názor, že nesprávne právne posúdenie veci  

nie je procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p., je zastávaný všetkými senátmi

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (por. rozhodnutia tohto

súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn.  

4 Cdo 68/2011, sp. zn.   5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011, sp. zn. 7 Cdo 26/2010  

a 8 Cdo 6/2013).

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku, dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému  

nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že jej žiadne preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová