Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 397/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO : X., zastúpenej F., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12 C 172/2012,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2012, sp. zn.
2 NcC 332/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žalobu, ktorou
sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).
V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom
Okresný súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému
súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava III majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti
je námietka zaujatosti sudcov tohto súdu, predložil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii
žalobkyne na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 332/2012,
rozhodol, že návrhu žalobkyne na postup podľa § 12 ods. 1 O.s.p. nevyhovuje a sudcov tohto
súdu uvedených v prvom výroku uznesenia nevylúčil z prejednávania a rozhodovania v danej
veci. V odôvodnení uviedol, že nezistil také kvalifikované skutočnosti podľa § 14
ods. 1 O.s.p., ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcov
pri prejednávaní a rozhodovaní veci, a to nielen vzhľadom na vyjadrenia samotných sudcov,
ktorí sa vo veci necítia byť zaujatí, ale aj so zreteľom na to, že títo nemajú žiaden relevantný
vzťah k žiadnemu z účastníkov konania. S ohľadom na tieto závery, teda že sudcovia
okresného súdu nie sú vylúčení a vo veci môžu konať, nevyhovel návrhu žalobkyne
na prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti.
Uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.), pričom svoju argumentáciu
široko rozvinula. Okrem iného uviedla, že Okresný súd Bratislava III vystupujúci v minulosti
ako súd exekučný, ktorý uskutočnil voči žalobkyni nesprávny úradný postup, sa stal súdom
rozhodujúcim o náhrade škody, čo je neprípustné. Pridelením veci niektorému zo sudcov tohto súdu by bolo porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci nezávislým a nestranným
súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
Napriek tomu krajský súd nevylúčil sudcov z prejednávania a rozhodovania danej veci,
čím bolo porušené právo žalobkyne na súdnu ochranu, na zákonného sudcu a na prerokovanie
veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a základné právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, teda právo na nestranný súd zriadený zákonom.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) sa po zistení,
že dovolanie podal v zákonom stanovenej lehote účastník konania - subjekt oprávnený podať
dovolanie, zaoberal predovšetkým skúmaním procesných podmienok (podmienok konania),
za ktorých môže vo veci konať (§ 103 a nasl. O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie nemožno vecne preskúmať.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd
v Bratislave rozhodol podľa § 16 ods. 1 O.s.p. o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu
Bratislava III vznesenej zo strany žalobkyne a o návrhu na prikázanie veci inému súdu
z dôvodu nutnosti.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok
podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný
senát tohto súdu.
Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku upravuje funkčnú príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať
o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané
v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom
dovolania len také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní
o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno
považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným
postupom (§ 15, § 15a ods. 1 O.s.p.) predseda okresného súdu, alebo vec prejednávajúci
sudca okresného súdu túto predložiť nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu).
Nadriadený súd o tom, či je sudca vylúčený alebo nie rozhoduje nie na základe odvolania,
ale na základe zákonom predpokladaného postupu nižšieho súdu. Krajský súd, resp. Najvyšší
súd Slovenskej republiky, v daných prípadoch rozhodujú ako súdy vyššieho stupňa (v zmysle
hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súdy, ktoré v súdnej sústave zaujímajú
vyššie postavenie.
Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je určitý sudca okresného súdu vylúčený, je síce
rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy nerozhoduje
ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu
nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden
funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku
rozhodnúť. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v obdobných
veciach (R 40/1998, okrem toho sp. zn. 5 Cdo 34/2009, 4 Cdo 137/2012, 4 Cdo 138/2012
etc.).
Rovnaký záver platí pre rozhodnutie krajského súdu o návrhu na prikázanie veci
inému súdu z dôvodu nutnosti podľa § 12 ods. 1 O.s.p., o ktorom nadriadený súd rozhoduje
v nadväznosti na rozhodnutie o vylúčení či nevylúčení sudcov konkrétneho súdu
z prejednávania a rozhodovania veci.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak do právomoci súdov patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
preto muselo byť konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
zastavené.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová