Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 Cdo 396/2013

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej F.., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ,

proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod  

sp. zn. 12 C 177/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave  

z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 348/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žalobu, ktorou

sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona  

č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom

Okresný súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.

Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému

súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Bratislava III majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti  

je námietka zaujatosti sudcov tohto súdu, predložil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii

žalobkyne na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 348/2012,

rozhodol, že JUDr. N., sudkyňa Okresného súdu Bratislava III, je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania tejto veci; ostatných sudcov tohto súdu uvedených v prvom výroku uznesenia

nevylúčil z prejednávania a rozhodovania v danej veci. V odôvodnení uviedol, že s výnimkou

sudkyne JUDr. N. nezistil žiadnu z okolností podľa § 14 ods. 1 O.s.p., ktorá by bola dôvodom

na vylúčenie ostatných sudcov. Zo spisu ani nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by

spochybňovali pravdivosť ich vyjadrenia k námietke zaujatosti. Sudkyňu JUDr. N. krajský

súd vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom k tomu, že v namietanom

exekučnom konaní vydala poverenie na vykonanie exekúcie, teda žalobkyňa namietala

nesprávnosť postupu práve tejto sudkyne.

Uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým,

že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). V bližšom odôvodnení uviedla,

že Okresný súd Bratislava III vystupujúci v minulosti ako súd exekučný, ktorý uskutočnil

voči žalobkyni nesprávny úradný postup, sa stal súdom rozhodujúcim o náhrade škody,  

čo je neprípustné. Pridelením veci niektorému zo sudcov tohto súdu by bolo porušené právo

žalobkyne na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu

práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Napriek tomu krajský súd

nevylúčil sudcov z prejednávania a rozhodovania danej veci, čím bolo porušené právo

žalobkyne podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na súdnu

ochranu, na zákonného sudcu a právo na prerokovanie veci nestranným súdom) a základné

právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, teda právo na nestranný súd zriadený zákonom.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)  

po preskúmaní dovolania zistil, že nie sú splnené procesné podmienky na vecné preskúmanie

napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd  

v Bratislave rozhodol podľa § 16 ods. 1 O.s.p. o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu

Bratislava III vznesenej zo strany žalobkyne.

Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný

senát tohto súdu.

Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku upravuje funkčnú príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať  

o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané  

v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom

dovolania len také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní  

o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno

považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným

postupom (§ 15, § 15a ods. 1 O.s.p.) predseda okresného súdu, alebo vec prejednávajúci

sudca okresného súdu túto predložiť nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu).

Nadriadený súd o tom, či je sudca vylúčený alebo nie rozhoduje nie na základe odvolania,  

ale na základe zákonom predpokladaného postupu nižšieho súdu. Krajský súd, resp. Najvyšší

súd Slovenskej republiky, v daných prípadoch rozhodujú ako súdy vyššieho stupňa (v zmysle

hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súdy, ktoré v súdnej sústave zaujímajú

vyššie postavenie.

Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je určitý sudca okresného súdu vylúčený, je síce

rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy nerozhoduje

ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu  

nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden

funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku

rozhodnúť. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v obdobných

veciach (R 40/1998, okrem toho sp. zn. 5 Cdo 34/2009, 4 Cdo 137/2012, 4 Cdo 138/2012

etc.).  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak do právomoci súdov patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

preto muselo byť konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.

zastavené.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová