Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 396/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej F.., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 12 C 177/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 348/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žalobu, ktorou
sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom
Okresný súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému
súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava III majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti
je námietka zaujatosti sudcov tohto súdu, predložil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii
žalobkyne na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 348/2012,
rozhodol, že JUDr. N., sudkyňa Okresného súdu Bratislava III, je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania tejto veci; ostatných sudcov tohto súdu uvedených v prvom výroku uznesenia
nevylúčil z prejednávania a rozhodovania v danej veci. V odôvodnení uviedol, že s výnimkou
sudkyne JUDr. N. nezistil žiadnu z okolností podľa § 14 ods. 1 O.s.p., ktorá by bola dôvodom
na vylúčenie ostatných sudcov. Zo spisu ani nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali pravdivosť ich vyjadrenia k námietke zaujatosti. Sudkyňu JUDr. N. krajský
súd vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom k tomu, že v namietanom
exekučnom konaní vydala poverenie na vykonanie exekúcie, teda žalobkyňa namietala
nesprávnosť postupu práve tejto sudkyne.
Uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). V bližšom odôvodnení uviedla,
že Okresný súd Bratislava III vystupujúci v minulosti ako súd exekučný, ktorý uskutočnil
voči žalobkyni nesprávny úradný postup, sa stal súdom rozhodujúcim o náhrade škody,
čo je neprípustné. Pridelením veci niektorému zo sudcov tohto súdu by bolo porušené právo
žalobkyne na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu
práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Napriek tomu krajský súd
nevylúčil sudcov z prejednávania a rozhodovania danej veci, čím bolo porušené právo
žalobkyne podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na súdnu
ochranu, na zákonného sudcu a právo na prerokovanie veci nestranným súdom) a základné
právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, teda právo na nestranný súd zriadený zákonom.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po preskúmaní dovolania zistil, že nie sú splnené procesné podmienky na vecné preskúmanie
napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd
v Bratislave rozhodol podľa § 16 ods. 1 O.s.p. o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu
Bratislava III vznesenej zo strany žalobkyne.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný
senát tohto súdu.
Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku upravuje funkčnú príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať
o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané
v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom
dovolania len také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní
o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno
považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným
postupom (§ 15, § 15a ods. 1 O.s.p.) predseda okresného súdu, alebo vec prejednávajúci
sudca okresného súdu túto predložiť nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu).
Nadriadený súd o tom, či je sudca vylúčený alebo nie rozhoduje nie na základe odvolania,
ale na základe zákonom predpokladaného postupu nižšieho súdu. Krajský súd, resp. Najvyšší
súd Slovenskej republiky, v daných prípadoch rozhodujú ako súdy vyššieho stupňa (v zmysle
hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súdy, ktoré v súdnej sústave zaujímajú
vyššie postavenie.
Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je určitý sudca okresného súdu vylúčený, je síce
rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy nerozhoduje
ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu
nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden
funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku
rozhodnúť. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v obdobných
veciach (R 40/1998, okrem toho sp. zn. 5 Cdo 34/2009, 4 Cdo 137/2012, 4 Cdo 138/2012
etc.).
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak do právomoci súdov patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
preto muselo byť konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
zastavené.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová