UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. Z., bývajúceho v G., proti odporkyni JUDr. L., bývajúcej v G., o rozvod manželstva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 69/2009, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. júna 2014 sp. zn. 8 Co 49/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. septembra 2013 č.k. 16 C 69/2009-180 zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania, pretože dospel k záveru, že nie súd dané dôvody na jeho prerušenie. Uviedol, že odporkyňa sa prerušenia konania domáhala s odôvodnením, že na Okresnom súde Bratislava I sú vedené konania pod sp. zn. 1 Ps 16/2010 a 1 Ps 14/2009, v ktorých sa rieši otázka spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony. Súd prvého stupňa šetrením v uvedených konaniach zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 1 Ps 16/2010 právoplatne skončilo 1. júla 2012 a pod sp. zn. 1 Ps 14/2009 4. októbra 2010, pričom ani v jednom nebol navrhovateľ zbavený spôsobilosti na právne úkony. Návrh odporkyne na prerušenie konania preto ako nedôvodný zamietol.
Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. júna 2014 sp. zn. 8 Co 49/2014 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Uviedol, že súd prvého stupňa správne skúmal, či sú dané podmienky na prerušenie konania, t.j. potrebnosť a odôvodnenosť jeho prerušenia vzhľadom na odporkyňou namietanú otázku spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, ktorá bola predmetom konaní vedených pod sp. zn. 1 Ps 16/2010 a 1 Ps 14/2009, ktoré konania boli právoplatne skončené bez toho, aby bol navrhovateľ pozbavený, resp. obmedzený na spôsobilosti na právne úkony. Dodal, že aj v prípade ak bol podaný ďalší návrh na pozbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, nejde o takú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na prerušenie konania o rozvod manželstva, keďže navrhovateľ doposiaľ nebol pozbavený, resp. obmedzený na spôsobilosti na právne úkony a preto je potrebné s nim konať ako s riadnym účastníkom. Aj v prípade ak by sa v priebehu rozvodového konania vyskytla pochybnosť o spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, bolo by povinnosťou súdu skúmať danosť podmienok naprerušenie tohto konania a súčasne dať i podnet na konanie o pozbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Uviedol, že dôvodom na prerušenie konania nie je situácia, keď procesnú spôsobilosť stratí, resp. stratil účastník zastúpený zástupcom s plnou mocou pre celé konanie.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu ako odvolacieho súdu podala dovolanie nemajúce zákonom požadované náležitosti odporkyňa.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 23. septembra 2014 č.k. 16 C 69/2009-207, uznesením zo 6. marca 2015 č.k. 16 C 69/2009-214 a uznesením z 19. mája 2015 č.k. 16 C 69/2009-219 vyzval dovolateľku, aby v lehote 15 dní doplnila neúplné dovolanie (doručené súdu 13. augusta 2014) uvedením, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda a čoho sa dovolaním domáha.
Uvedené uznesenie okresného súdu z 23. septembra 2014 bolo dovolateľke doručené uložením na pošte, uznesenie zo 6. marca 2015 prevzala vlastnoručne na pošte 13. apríla 2015 a uznesenie z 19. mája 2015 prevzala osobne na pošte 29. júna 2015. Podaním z 20. júla 2015 dovolateľka žiadala súd o predĺženie lehoty na doplnenie dovolania z dôvodu, že sa v letných mesiacoch zdržiava na dovolenke, ktorú vyčerpá koncom augusta 2015, kedy sa bude opäť zdržiavať v mieste bydliska. Výzve na doplnenie dovolania nebolo však v stanovenej lehote vyhovené (výzva zostala nerešpektovaná aj v deň rozhodovania dovolacieho súdu o dovolaní odporkyne).
V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p., v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu (§ 241 ods. 4 O.s.p.).
Súd prvého stupňa v danom prípade viedol odporkyňu k odstráneniu nedostatkov dovolania. Vady mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľky spočívali predovšetkým v tom, že z neho nebolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania, čoho sa dovolaním domáha a z čoho vyvodzuje, že jej dovolanie je v danej veci prípustné. Vytýkané nedostatky dovolania mohla odstrániť len dovolateľka, dovolací súd túto možnosť nemal.
Vzhľadom na to, že napriek výzve zostalo dovolanie nedoplnené, nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) inú možnosť, než dovolanie odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. ako nemajúce predpísané náležitosti. So zreteľom na to, že dovolanie odmietol z dôvodu, že nemá predpísané náležitosti, nezaoberal sa otázkou, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním, a neposudzoval ani vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa (sp. zn. 16C 69/209), ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 151 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.