4 Cdo 385/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. I., AK so sídlom vo Z., proti žalovanej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátkou JUDr. B. K., AK so sídlom v M., o ochranu spotrebiteľa, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 278/2013 (predtým na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16 C 165/2011), o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 16/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 3. októbra 2011 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že zmluvná podmienka, podľa ktorej spotrebiteľ splnomocňuje žalovanou vybraného splnomocnenca na uzavretie zmluvy o záložnom práve alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti) alebo na iné úkony smerujúce k zaťaženiu majetku spotrebiteľa alebo podmienka s rovnakým významom je neprijateľná, ďalej uložil žalovanej povinnosť zdržať sa pri dojednávaní zmlúv so spotrebiteľmi používania vyššie uvedenej zmluvnej podmienky a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1 000 € z dôvodu primeraného finančného zadosťučinenia a trovy konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd žalobcovi priznal právo uverejniť výrok tohto rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa výberu žalobcu na náklady žalovanej.
Okresný súd Banská Bystrica prípisom z 8. septembra 2012 postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Bratislava I v zmysle § 105 ods. 1 O. s. p. s poukazom na § 84, § 85 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením, že žalovaná, ktorá pri prvom úkone vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, má sídlo v územnom obvode Okresného súdu Bratislava I.
Žalobca namietal postúpenie veci s odôvodnením, že je spotrebiteľom a tak v zmysle ust. § 87 písm. f/ O. s. p. je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica. Žalobca poukázal na ust. § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba a tiež na fakt, že bol zriadený na účely ochrany kolektívnych práv spotrebiteľov.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. marca 2013, č. k. 5 NcC 16/2013-56, rozhodol tak, že miestne príslušným súdom na prejednanie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4 C 172/2012 je Okresný súd Banská Bystrica. Z odôvodnenia cit. uznesenia vyplynulo, že sa krajský súd stotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu a jeho nesúhlas s postúpením veci preto považoval za dôvodný.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že na konanie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I. Žalovaná v dovolaní namietala, že krajský súd napadnuté rozhodnutie nijakým spôsobom neodôvodnil, v dôsledku čoho konanie zaťažil vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. /účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom/. Ďalej v dovolaní žalovaná namietala vadu podľa § 237 písm. g/ O.s.p. /rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát/, ktorá podľa jej názoru zaťažila konanie v dôsledku toho, že vo veci konali miestne nepríslušné súdy. Svoju argumentáciu v dovolaní následne bližšie rozviedla.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že spôsobilým predmetom dovolania sú len právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O. s. p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O. s. p.).
Skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd, ešte neznamená, že tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd môže rozhodovať nielen ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O. s. p.) a tiež ako súd nadriadený okresnému súdu (napr. § 105 ods. 3 O. s. p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, ktorým ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava I rozhodol o miestnej príslušnosti na konanie v predmetnej veci. Rozhodovanie krajského súdu o miestnej príslušnosti na konanie vo veci (§ 105 ods. 3 O. s. p.) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 10 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 201 a nasl. O. s. p.). Predpokladom postupu podľa § 236 a nasl. O. s. p. je existencia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté v inštančnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v rámci prípustných riadnych opravných prostriedkov. Rozhodnutie krajského súdu o príslušnosti okresného súdu na konanie je síce rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy krajský súd nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku rozhodnúť.
Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania (§ 103 O. s. p.), predovšetkým či vec patrí do právomoci súdu, a je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 O. s. p.).
V Občianskom súdnom poriadku je upravená funkčná príslušnosť na rozhodovanie o dovolaní tak, že jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, a pokiaľ nie je príslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci rozhodovať.
Z uvedeného vyplýva, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu iný príslušný súd, príp. orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie podľa § 104 v spojení s § 243c O. s. p. zastavil bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
Dovolateľka z procesného hľadiska zavinila, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy tohto konania. Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 146 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. novembra 2013
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová