4 Cdo 380/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. K., bývajúcej v B., zastúpenej advokátkou kanceláriou F., IČO : X., proti žalovanému D. H., so sídlom v B.,  

IČO : X., bývajúcemu v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod

sp. zn. 15 C 260/2008, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave  

z 31. mája 2013 sp. zn. 5 Co 290/2013 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 24. januára 2013 č.k. 15 C 260/2008-386 priznal

znalcovi z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia stomatológia (čeľustná ortopédia  

a stomatologická protetika) znalcovské v celkovej výške 750,05 Eur. Súčasne upravil učtáreň

súdu, aby znalcovi vyplatila z preddavkov zložených žalobkyňou 17. septembra 2012,  

15. októbra 2012, 23. novembra 2012, 19. decembra 2012 a 18. januára 2013 (po 100 Eur) určené

znalcovské a vo zvyšku 250,05 Eur zo štátnych finančných prostriedkov. Takto rozhodol, keď

znalcom vyúčtované znalcovské považoval za správne a primerané, v súlade s § 6 ods. 1, § 14

ods. 1, § 14 ods. 3 písm.a/, b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky  

č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov,

tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. mája 2013 sp. zn.  

5 Co 290/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou § 2

ods. 4 a § 3 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch  

2

a s poukazom na vyhlášku MS SR č. 491/2004 Z.z., majúc za to, že rozsah a spôsob spracovania

znaleckého posudku, ako aj náročnosť zadanej znaleckej úlohy, počet hodín určený súdom

prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí za preštudovanie spisu, miestne šetrenie, za spracovanie

dokumentácie v rozsahu jednej hodiny a spracovanie znaleckého úkonu 36 hodín, aj vzhľadom  

na znalcom označený spôsob získavania podkladov a ich vyhodnotenia, je reálny. Znalcom

vyúčtovaná odmena 13,28 Eur za 1 hodinu zodpovedá príslušnému ustanoveniu citovanej

vyhlášky a za primerané treba považovať aj náklady znalca spojené so znaleckým posudkom.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom odvolaní ani žiadne konkrétne námietky voči časovému

rozsahu činnosti znalca neuvádza, námietky obmedzila len na vyjadrenie nesúhlasu s časovým

rozsahom práce znalca všeobecne. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňou v odvolaní

uvádzané dôvody nie sú spôsobilými dôvodmi pre navrhované zrušenie napadnutého uznesenia,

resp. pre jeho zmenu, keďže v skutočnosti žiaden relevantný dôvod neuviedol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala ho zrušiť  

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom súdov nižších stupňov

jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď odvolací súd sa

nezaoberal jej žiadosťou o preskúmanie predmetného znaleckého posudku podľa § 127 ods. 2

O.s.p. a to i napriek tomu, že nebola správne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. V uznesení

odvolací súd cituje zákony, vyhlášky, na základe ktorých znalec oprávnene účtuje znalečné,

avšak nepreukazuje dôvodnosť takto vypočítanej sumy. Trvala na tom, že znalec je vo veci

zaujatý, znalecký posudok vypracoval v prospech žalovaného. Žiadala, aby vo veci vypracoval

znalecký posudok iný znalec s potrebnými odbornými vedomosťami. Žiadala vydať opravné

uznesenie so správnym vyčíslením ňou zložených preddavkov.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

3

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V predmetnej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podmienky prípustnosti dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené

v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo

odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie  

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného

vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom  

o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V   treťom odseku § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť

dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa

odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu

o znalcovskom.

4

V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa dovolaním napáda uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci znalcovského. Jej dovolanie je preto podľa  

§ 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy to,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej

veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne

obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa tohto ustanovenia preto predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

o znalcovskom.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané  

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno

vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa

rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv

(napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy a pod.).  

V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky táto vada je významná

najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne právnymi

predpismi a tým odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

5

Žalobkyňa odňatie možnosti konať pred súdom odôvodňovala tým, že odvolací súd sa  

v rozpore s § 205a O.s.p. nezaoberal jej žiadosťou o preskúmanie predmetného znaleckého

posudku podľa § 127 ods. 2 a to i napriek tomu, že nebola správne poučená podľa § 120 ods. 4

O.s.p. V dôvodoch dovolania však neuvádza, v čom táto nesprávnosť poučenia mala spočívať.

Zároveň namietala výšku odmeny priznanej znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku.

Predmetom prieskumu v dovolacom konaní je uznesenie odvolacieho súdu, ktorým tento

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o priznaní znalcovského. Okresný súd v odôvodnení

svojho uznesenia úplne, jasne a zrozumiteľne uviedol skutkové zistenia, z ktorých vychádzal  

a tiež aké právne závery z týchto skutkových zistení vyvodil. Ak potom žalobkyňa v odvolaní

uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, bolo z neho vzhľadom na jeho povahu

zrejmé, že ním môže napadnúť len správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých

okresný súd svoje rozhodnutie o priznaní (rozsahu) znalcovského založil. Odvolací súd preto

zvoleným postupom, ktorým preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z vecného

hľadiska (rozsah a spôsob vypracovania znaleckého posudku, náročnosť zadanej znaleckej úlohy

a pod.; citácia príslušných právnych noriem) dal odpoveď na otázku, prečo ho považoval  

za vecne správne.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súdy nižších stupňov nevyhoveli žiadosti na postup podľa

§ 127 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi,

vedeckému ústavu, alebo inej inštitúcii, dovolací súd poznamenáva, že citované ustanovenie

umožňuje podrobiť znalecký posudok kontrolnému znaleckému skúmaniu, no je výlučne na súde,

ktorý vec prejednáva, či takýto dôkaz vykoná (§ 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.). K takejto

procesnej situácii však môže dôjsť až v procese prejednávania a rozhodovania veci samej (napr.  

v štádiu vykonávania dôkazov) a tak v konaní o priznaní znalcovského, nevyhovenie žiadosti

žalobkyne (§ 127 ods. 2 O.s.p.) nemôže mať za následok odňatie možnosti pred súdom konať.

K námietke žalobkyne, že súd ju nesprávne poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. dovolací súd

poukazuje na to, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť okrem vecí podľa odseku 2

poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nariaďuje pojednávanie  

(§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti

6

predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú

odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd rozhodol o priznaní znalcovského, teda nejde o rozhodnutie  

vo veci samej (citované ustanovenie nemožno na danú vec aplikovať), preto dovolateľkou

namietané prípadné nesplnenie poučovacej povinnosti nie je v tomto štádiu konania odňatím

možnosti dovolateľke konať pred súdom.

I napriek uvedenému pre úplnosť dovolací súd uvádza, že súd prvého stupňa poučil

účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. v predvolaniach na pojednávania nariadené  

na 15. apríla 2009 (č.l. 35), na 20. októbra 2010 (č.l. 145), na 19. januára 2011 (č.l. 183).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.  

a nebola zistená existencia procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Na jeho vyjadrenie z 27. septembra 2013

neprihliadol, lebo nebolo doložené plnomocenstvo, z ktorého by bolo zrejmé, že je advokátka

oprávnená zastupovať žalovaného, v mene ktorého sa vyjadrila, aj v dovolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov  

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2013

  JUDr. Eva Sakálová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu

Jarmila Uhlířová