4Cdo/378/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MUDr. C., bývajúcej v L., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ul. 1. mája 113, proti žalovanému 1/ R., bývajúcemu v J., zastúpenému Právnym centrom, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 42, IČO: 36 698 873, 2/ Concres SK, s.r.o., so sídlom v Modre, Dolná 128/89, IČO: 46 293 116, o zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. januára 2013, sp. zn. 8 Co 2/2013, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 11. septembra 2012, č.k. 4 C 125/2012-42, v rámci predbežného opatrenia uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe rodinného domu súpisné číslo XXXX na pozemku, parcelné číslo XXX/X., parcela registra "C" zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres C., obec D., katastrálne územie D., C. ulica, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že sa oboznámil s listinnými dokladmi založenými v spise a s poukazom na ustanovenia § 102 ods. 1, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. f/, § 76 ods. 4 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný dôvodne, avšak iba v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vydania zákazu žalovanému 1/ vykonávať akékoľvek stavebné práce na stavbe predmetného rodinného domu. Vo zvyšnej časti návrh zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.

Proti tomuto uzneseniu, v časti, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zdržať sa vykonávania stavebných prác, podal žalovaný 1/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, aby bol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý vcelom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ uznesením z 24. januára 2013, sp. zn. 8 Co 2/2012, odvolaniu žalovaného 1/ vyhovel a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. apríla 2013. V odôvodnení sa okrem iného konštatuje, že sa žalobkyňa v predbežnom opatrení, pokiaľ ide o uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania stavebných prác, domáhala uloženia povinnosti, ktorá je z hľadiska vecnej a obsahovej stránky totožná s plnením, ktorého sa domáha aj žalobným petitom, čo v zásade nie je prípustné. Predovšetkým sa však podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa snažila predbežným opatrením dosiahnuť úpravu administratívnych vzťahov, ktoré sú predmetom správneho konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a pokiaľ by súd v občianskom súdnom konaní uložil žalovanému 1/ ako stavebníkovi stavebné práce zastaviť, len z dôvodu ich realizácie bez stavebného povolenia alebo len z dôvodu nerešpektovania uloženého zákazu vykonávania stavebných prác v správnom konaní, zasiahol by tým neoprávnene do právomoci stavebného úradu v rámci prebiehajúceho stavebného konania o dodatočnom povolení stavby.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala 20. mája 2013 na súde prvého stupňa žalobkyňa dovolanie, v ktorom navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 241 odsek 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písmeno f/ O.s.p. (t.j., že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom). Vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom dovolateľka zdôvodnila tým, že sa odvolací súd nevyrovnal s jej odvolacou argumentáciou a rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil. Dovolateľka sa nestotožnila s prezentovanými názormi odvolacieho súdu, ktoré považovala za svojvoľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené a tým aj nespravodlivé a neudržateľné. V dovolaní podrobne opísala skutkový a právny stav a uviedla viacero argumentov na podporu svojich tvrdení a právnych záverov.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa 24. septembra 2013 vzala žalobkyňa žalobu späť s tým, že späť berie aj podané dovolanie a žiada, aby súd obe konania zastavil.

Podľa § 243b ods. 5 (veta druhá) O.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala podané dovolanie späť, konanie o dovolaní podľa citovaného ustanovenia zastavil.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.