Najvyšší súd  

4 Cdo 359/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., s.r.o., so sídlom v Č., proti žalovanej P. P., bývajúcej v L., o 1 416 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20 C 94/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 22. augusta 2012 sp. zn. 16 Co 262/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 13. júna 2012 č.k. 20 C 94/2012-60

žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

nemal za preukázané, že pomery žalobcu priznanie oslobodenia odôvodňujú, pretože žalobca

právne relevantným spôsobom nepreukázal svoju nepriaznivú aktuálnu majetkovú a finančnú

situáciu, so zreteľom na ktorú by mu bolo možné oslobodenie priznať. Súd skonštatoval, že

žalobca je spoločnosť s ručením obmedzeným disponujúca určitým majetkom s výškou

vkladu spoločníka vo výške 6 638,783775 Eur a má rozsiahly predmet činnosti. V rámci

splnenia druhej podmienky súd mal za to, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva.  

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením  

z 22. augusta 2012 sp. zn. 16 Co 262/2012 tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne

správne potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pretože okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a aj podľa

názoru odvolacieho súdu žalobca dostatočne nepreukázal svoje majetkové pomery

odôvodňujúce priznanie oslobodenia.  

Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním bez dovolacích náležitostí

vrátane konkrétneho dovolacieho návrhu prostredníctvom svojej konateľky žalobca, ktorý

vyjadril nespokojnosť s riešením jeho prípadu, pretože podľa neho má na oslobodenie  

od súdnych poplatkov plné právo a keď ho akceptovali iné súdy, tento súd by nemal byť

výnimkou.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že

tieto podmienky konania nie sú splnené.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci [podmienky konania (§ 103 O.s.p.)].

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre  

to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania

odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241  

ods. 1 O.s.p.). Právnické vzdelanie je potrebné preukázať predložením fotokópie

vysokoškolského diplomu osvedčujúceho dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého

stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte v Slovenskej republike. V prípade, že

dovolateľ sám nemá právnické vzdelanie, je možné nedostatok podmienky povinného

zastúpenia v dovolacom konaní odstrániť i tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného

zástupcu (advokáta) a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo. Ak tak neurobí, a to ani  

na výzvu súdu, a zástupca mu nebude pridelený ani v zmysle § 30 O.s.p., súd dovolacie

konanie zastaví.

Vzhľadom ku skutočnosti, že dovolateľ nielenže nepredložil dôkaz o tom, že jeho

jediná konateľka má právnické vzdelanie predpokladané ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., ale

k podanému dovolaniu nepripojil ani plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, Okresný súd Banská Bystrica ho uznesením z 29. októbra

2012 č.k. 20 C 94/2012-76 (ktoré za žalobcu prevzala konateľka A. K. 6. novembra 2012)

vyzval, aby svoje neúplné dovolanie doplnil (okrem iného) tak, že predloží plnomocenstvo

udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, pričom ho zároveň poučil, že

dovolacie konanie môže byť pre nedostatok podmienky povinného zastúpenia ako základnej

podmienky dovolacieho konania zastavené. Na výzvu súdu dovolateľ prostredníctvom svojej

konateľky reagoval podaním z 8. novembra 2012, v ktorom uviedol, že na právneho zástupcu

nemá, pretože má veľa dlžníkov a súd by mu nemal „diktovať“, či právneho zástupcu má mať

alebo nie, ale by mal „konať to, čo sa od neho očakáva“.

Keďže dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania

(nedostatok právneho zastúpenia v dovolacom konaní), Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolacie konanie podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavil.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2

tohto ustanovenia a účastníci si náhradu trov konania ani neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková