Najvyšší súd   Slovenskej republiky

4 Cdo 349/2015

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému Š., bývajúcemu v R., o zaplatenie 10,95 eur, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5 Ro 317/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach   z 12. januára 2015 sp. zn. 3 Co 512/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo 14. novembra 2013, č.k.   5 Ro 317/2013-16, uložil žalobkyni, aby v lehote 8 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok vo výške 6,50 eur za úkony súdu (vytvorenie súdneho spisu) v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).  

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. januára 2015,   sp. zn. 3 Co 512/2014, napadnuté uznesenie v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď mal za preukázané, že na základe totožnej žaloby súd už vo veci konal v roku 2008 a toto konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď žalobu z roku 2013 nepovažoval za žalobu pôvodnú, ale novú, a vyrubil predmetný súdny poplatok. So zreteľom na uvedené preto nemohlo dôjsť k preklúzii v zmysle § 13 zákona č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej pred súdmi nižších stupňov bola odňatá možnosť konať (§ 241   ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Okrem iného uviedla, že žaloba v prejednávanej veci nebola novým podaním, keďže bola podaná na Okresný súd Spišská Nová Ves už v roku 2006 elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Navyše podľa dovolateľky postup okresného súdu pri vyrubení súdneho poplatku nemal oporu v zákone, keďže v čase, kedy súd žalobkyňu vyzýval   na jeho zaplatenie, takýto poplatok nebolo možné vyrubiť pre absenciu právnej úpravy. Žalobkyňa s poukazom na uvedené žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa v tejto veci zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241   ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 268/2014,   3 Cdo 355/2014, 3 Cdo 436/2014, 3 Cdo 464/2014, 3 Cdo 452/2014, 3 Cdo 460/2014,   3 Cdo 462/2014, 3 Cdo 465/2014, 4 Cdo 442/2014, 4 Cdo 462/2014, 4 Cdo 463/2014,   4 Cdo 464/2014, 4 Cdo 474/2014, 5 Cdo 330/2014, 5 Cdo 375/2014, 7 Cdo 364/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2015

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová