4 Cdo 347/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. K., bytom Ž., proti odporcovi M. K., bytom Ž., zastúpenému Mgr. R. O., advokátom v Ž., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej T. K., nar. X., zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode,
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 15 P 32/2013, o dovolaní odporcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2013 sp. zn. 6 CoP 63/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením z 3. júna 2013 č.k. 15 P 32/2013-50 uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť poplatok z návrhu na začatie konania 66 € v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V dôvodoch uznesenia s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“) ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch uviedol,
že navrhovateľka ako úspešná účastníčka konania (jej návrhu bolo vyhovené, t.j. rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo 7. mája 2013 č.k. 15 P 32/2013-44 bolo manželstvo účastníkov
rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda ohľadne práv a povinností rodičov k maloletej
T. na čas po rozvode) bola v konaní v celom rozsahu oslobodená od povinnosti platiť súdne
poplatky. Z tohto dôvodu jej nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na začatie konania. Odporca v tomto konaní však nebol oslobodený od povinnosti zaplatiť
súdny poplatok a ani súd tak nerozhodol, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania o rozvod v sume 66 €, ktorý je vyrubený podľa položky 7 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch.
Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcu uznesením z 31. júla 2013 sp. zn.
6 CoP 63/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia
sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré
poukázal.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Navrhol
dovolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
z dôvodu, že tieto rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). V dôvodoch dovolania s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkoch zdôraznil, že súd (súd prvého stupňa – pozn.) v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 P 32/2013 v časti rozhodnutia o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, preto bolo potrebné v uvedenom prípade
aplikovať ustanovenie § 2 ods. 2 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch. Prvostupňový súd
v rozsudku vyhlásenom 7.5.2013 neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za návrh na začatie konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého
by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým by bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd
sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ však existenciu žiadnej z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. netvrdil a nezistil ich ani dovolací súd.
Pokiaľ odporca namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci
považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť
vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotné nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť
dovolania nezakladá. Dovolanie je totiž v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku
upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani
zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a neboli zistené
(ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie dovolateľa podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľke, ktorej by podľa
výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. októbra 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková