4 Cdo 347/2013

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. K., bytom Ž., proti odporcovi M. K., bytom Ž., zastúpenému Mgr. R. O., advokátom v Ž., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej T. K., nar. X., zastúpenej

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode,

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 15 P 32/2013, o dovolaní odporcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2013 sp. zn. 6 CoP 63/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e  

Okresný súd Žilina uznesením z 3. júna 2013 č.k. 15 P 32/2013-50 uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť poplatok z návrhu na začatie konania 66 € v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. V dôvodoch uznesenia s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b/ zákona  

č. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“) ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch uviedol,

že navrhovateľka ako úspešná účastníčka konania (jej návrhu bolo vyhovené, t.j. rozsudkom

Okresného súdu Žilina zo 7. mája 2013 č.k. 15 P 32/2013-44 bolo manželstvo účastníkov

rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda ohľadne práv a povinností rodičov k maloletej

T. na čas po rozvode) bola v konaní v celom rozsahu oslobodená od povinnosti platiť súdne

poplatky. Z tohto dôvodu jej nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu

na začatie konania. Odporca v tomto konaní však nebol oslobodený od povinnosti zaplatiť

súdny poplatok a ani súd tak nerozhodol, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych

poplatkoch je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania o rozvod v sume 66 €, ktorý je vyrubený podľa položky 7 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,

tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcu uznesením z 31. júla 2013 sp. zn.  

6 CoP 63/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia  

sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a v zmysle ustanovenia

§ 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré

poukázal.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Navrhol

dovolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

z dôvodu, že tieto rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p.). V dôvodoch dovolania s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona

o súdnych poplatkoch zdôraznil, že súd (súd prvého stupňa – pozn.) v konaní vedenom pod

sp. zn. 15 P 32/2013 v časti rozhodnutia o trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, preto bolo potrebné v uvedenom prípade

aplikovať ustanovenie § 2 ods. 2 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch. Prvostupňový súd

v rozsudku vyhlásenom 7.5.2013 neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok  

za návrh na začatie konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého  

by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým by bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,  

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd  

sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných  

v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ však existenciu žiadnej z procesných vád

uvedených v § 237 O.s.p. netvrdil a nezistil ich ani dovolací súd.

Pokiaľ odporca namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci

považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť

vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotné nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolanie je totiž v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a neboli zistené

(ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie dovolateľa podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľke, ktorej by podľa

výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

  JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková