4Cdo/34/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: W. nar. X. apríla XXXX a Y. nar. X. apríla XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Čadci, A. Hlinku 8, deti matky T., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Čadci, Mierova 1725 a otca O., bývajúceho v K., o návrhu otca na úpravu styku a na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 9 P 19/2016, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 14. júla 2016, sp. zn. 7 CoP 41/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Čadca uznesením z 10. mája 2016, č. k. 9 P 19/2016-6 dočasne, do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 9 P 19/2016 upravil styk otca O. nar. X. augusta XXXX s maloletou W. nar. X. apríla XXXX a Y. nar. X. aprílom XXXX tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať, každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti preberie v stanovený čas pred bránou rodinného domu, v ktorom má matka maloletých detí trvalý pobyt, matka maloleté deti otcovi osamote odovzdá a otec maloleté deti vráti matke v stanovenom čase pred bránou rodinného domu, v ktorom má matka maloletých detí trvalý pobyt a matka si maloleté deti osamote od otca preberie. Zároveň maloletej W. nar. X. apríla XXXX a maloletému Y. nar. X. apríla XXXX ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolízneho opatrovníka na zastupovanie v konaní. Takto rozhodol, keď mal za to, že stretávanie sa otca s maloletými je plne v súlade s ich záujmami a ich zdravým vývojom. Deti majú právo na zachovanie a rozvíjanie vzťahu aj s ich otcom.

2. Krajský súd v Žiline na odvolanie matky uznesením zo 14. júla 2016 sp. zn. 7 CoP 41/2016 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Napadnuté uznesenie považoval za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a zároveň sa stotožnil aj s jeho dôvodmi (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Sám zdôraznil, že inštitút neodkladnéhoopatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie, vzhľadom na to, že dohoda medzi rodičmi nie je možná, považoval za nutné upraviť styk otca s deťmi. Zabráni sa tak narušeniu ich vzťahu s otcom. A tiež je v záujme detí, aby udržiavali príbuzenské vzťahy aj s otcom.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletých detí, ktorá prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f/ C.s.p. a tiež z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. V stanovisku k vyjadreniu otca k jej dovolaniu upresnila, že dovolanie opiera len o § 420 písm. f/ C.s.p. z dôvodu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil jej deťom, aby uskutočňovali prostredníctvom nej ako ich matky, brániacej ich záujmy, im patriace procesné práva. Vyčítala súdom nižších stupňov, že vydaným neodkladným opatrením nezohľadnili predovšetkým záujem detí a prihliadali len na právo otca stýkať sa s deťmi. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Otec maloletých detí nepovažoval odvolanie za prípustné ani dôvodné a preto ho žiadal odmietnuť. Kolízny opatrovník sa na dovolanie matky nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podala včas matka detí, skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). V zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže C.m.p. neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení C.s.p. pre konanie o dovolaní matky maloletých detí.

7. Podľa § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa § 420 písm. f/ C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu z dôvodu § 420 písm. f/ C.s.p., keď podľa dovolateľky súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala maloletým deťom patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mala za to, že súdy nedôvodne povýšili právo otca na styk s maloletými deťmi nad práva a oprávnené záujmy detí. Zdôraznila, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov maloletých detí musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

10. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 3/97, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 251/04, I. ÚS 50/04).

11. V právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje nová procesná úprava účinná od 1. júla 2016 treba pod pojmom procesný postup súdu (inak už vysvetlený vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu) rozumieť faktickú, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúcu činnosť súdu znemožňujúcu strane realizáciu jej procesných oprávnení.

12. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka sa nestotožnila s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, upravujúce styk otca s maloletými deťmi ako takým. Jej námietky tak súvisia s vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, čo však nezakladá vadu podľa § 420 písm. f/ C.s.p. Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bola znemožnená realizácia procesných oprávnení dovolateľky.

13. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že je neopodstatnená námietka dovolateľky, že postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. Z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.

14. Dovolací súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. a § 451 ods. 3 C.s.p.

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.