4 Cdo 338/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. F. J. a 2/ D. J., bývajúcich v B., zastúpených advokátkou Mgr. A. A., so sídlom v B., proti žalovanej O. B., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. L. B., advokátom so sídlom v D., o nahradenie vyhlásenia prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 14 C 103/2001,
o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2009 sp.zn.
3 Co 138/2009, rozhodol
t a k t o :
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2009 sp.zn. 3 Co 138/2009
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. novembra 2006 č.k. 14 C 103/2001-184
zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dom, v ktorom žalobcovia užívajú byt na základe
nájomnej zmluvy z X., nemá charakter bytového domu. Žalovanému nevznikla preto
povinnosť byt žalobcom odpredať v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2009 sp.zn. 3 Co 138/2009 odvolanie
žalobcov smerujúce proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu odmietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok bol právnemu
zástupcovi žalobcov doručovaný na adresu B. opakovane 27. a 28. decembra 2006, pričom
zásielka bola dňa 28. decembra 2006 uložená na pošte. Účinky náhradného doručenia
v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. nastali po troch dňoch od jej uloženia, t.j. 2. januára 2007
v pondelok, keďže posledný deň lehoty pripadol na nedeľu. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 3. januára 2007 a uplynula 17. januára 2007. Žalobcovia podali
odvolanie až 22. januára 2007. Odvolací súd preto ich odvolanie ako oneskorene podané
odmietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali včas dovolanie žalobcovia. Žiadali
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a pokračovať v konaní o podanom odvolaní. Podľa
dovolateľov im odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, že doručovanie rozsudku prvostupňového súdu sa neuskutočnilo
v súlade so zákonom, keďže rozsudok bol doručovaný ich zástupcovi JUDr. P. K.
na nesprávnu A.B., hoci súd mal vedomosť o zmene adresy ich zástupcu. Žalobcovia mali
zato, že účinky doručenia rozsudku okresného súdu nenastali tak, ako to ustálil odvolací súd,
a teda, že odvolanie podali v zákonom stanovenej lehote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok je
prípustný.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie účastníka vždy, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vadou uvedenou v ustanovení
§ 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ak účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. Medzi práva, ktoré procesné predpisy účastníkom
občianskeho súdneho konania priznávajú patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej
správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe
včas podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, že jeho podanie zákon
nevylučuje. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje
aj taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky (porovnaj
rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994).
Podľa dovolacieho súdu v preskúmavanej veci o takýto prípad ide.
Postup súdu pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý
nebol zastihnutý, je upravený v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia platí, že
ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa
v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus
o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní
od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa
adresát o uložení nedozvedel.
Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. zákonodarca sledoval
cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom.
Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie
viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len
jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Medzi tieto podmienky patrí
aj skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania
zdržuje.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v čase doručovania rozsudku súdu
prvého stupňa bol zástupcom žalobcov advokát JUDr. P. K.. Právny zástupca žalobcov na
pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 8. novembra 2006 oznámil, že sa zmenila jeho
adresa na doručovanie na novú adresu a to B., (zápisnica č.l. 181 spisu). Ako vyplýva
z doručenky založenej v spise (č.l. 189), okresný súd napriek tomu zásielku, obsahom ktorej
bol rozsudok prvostupňového súdu, doručoval na pôvodnú adresu zástupcu žalobcov B..
Keďže prvostupňový rozsudok nebol doručovaný na adresu, na ktorej sa právny zástupca
žalobcov v čase doručovania zdržiaval, nebola splnená jedna z podmienok tzv. náhradného
doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd preto nemohol v tomto prípade uplatniť
fikciu doručenia podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Na tomto závere nemení
nič ani skutočnosť, že napokon zásielku prevzal splnomocnenec. Navyše, z doručenky nie je zrejmé, že sa jedná o advokátskeho koncipienta alebo iného pracovníka, ktorý boli u advokáta
žalobcov v čase doručovania pracovne činný a advokát ich poveril prijímaním zásielok (§ 48
ods. 5 O.s.p.). Odvolací súd dospel teda k nesprávnemu záveru, že v danej veci účinky
doručenia rozsudku okresného súdu nastali 2. januára 2007 a následne, že žalobcovia podali
odvolanie oneskorene (účinky by nastali až doručením rozsudku zástupcovi žalobcu na jeho
správnu adresu).
Dovolatelia preto opodstatnene namietajú, že im postupom odvolacieho súdu bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená procesná vada zakladá
vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté
rozhodnutie zrušiť.
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež
o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. septembra 2010
JUDr. Ladislav. G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová