Najvyšší súd   Slovenskej republiky

4Cdo 336/2012

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej W., so sídlom v P., IČO: X., zastúpenej JUDr. R., advokátom v P., proti povinným 1/ E., bývajúcej v G., 2/ P.,

bývajúcemu v K., 3/ I., bývajúcemu v H., o vymoženie 1 436,30 Eur s prísl., vedenej na

Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7Er 901/1999, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave zo 16. júna 2010, sp. zn. 24CoE 21/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

  Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica uznesením zo 4. septembra 2008,   č. k. 7 Er 901/1999-19,

vyhovel žiadosti oprávnenej na zmenu súdneho exekútora tak, že súdnu exekútorku JUDr. Z.

zbavil povinnosti vykonávať ďalšie úkony v tomto exekučnom konaní a poveril súdneho

exekútora, JUDr. M., vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici sp. zn. Ro 938/1992 z 26. októbra 1992 na vymoženie

sumy 43.270,- Sk (1.436,30 Eur) s príslušenstvom a trov exekúcie. Zároveň uložil oprávnenej

povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekučného konania v sume 2.869,- Sk (95,23

Eur) do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a to s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 9 a   § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

  Krajský súd v Trnave uznesením zo 16. júna 2010, sp. zn. 24CoE 21/2010, odvolanie

oprávnenej smerujúce len do trov exekúcie odmietol s poukazom na ustanovenie  

§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 58 ods. 5 v spojení s § 57 Exekučného poriadku, podľa  

§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon

odvolanie nepripúšťa.

  Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď podľa  

jej názoru k odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, že odvolací súd nesprávne

odmietol jej odvolanie ako neprípustné. Uviedla, že Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie

proti rozhodnutiu o výroku o náhrade trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora pri zmene

súdneho exekútora, a to podľa ustanovenia § 44 ods. 9 v spojení s ustanovením  

§ 58   ods. 5 Exekučného poriadku. Právny názor odvolacieho súdu preto považuje za

nesprávny a v dôsledku postupu odvolacieho súdu v súlade s týmto nesprávnym právnym

názorom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

  Povinní vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 7. júna 2013, sp. zn. 4Cdo 336/2012,

pripustil, aby do konania na miesto doterajšej oprávnenej S., so sídlom v B., vstúpila ako

oprávnená W., IČO: X., so sídlom v P.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,  

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom  

(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno

napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

  Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p..

  Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, alebo  

ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239  

ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné proti potvrdzujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o uznesenie o návrhu  

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ide  

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p.).

  Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (uznesenie o odmietnutí odvolania)

nevykazuje niektorý zo znakov uznesení uvedených v citovaných ustanoveniach, je zrejmé,  

že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

  Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací

súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou,  

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.  

(ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval  

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo  

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát).

  Dovolateľka procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, a g/ O.s.p. nenamietala a tieto

ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

  So zreteľom na dovolateľkou uvádzané skutočnosti zameral sa dovolací súd osobitne  

na otázku, či konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

  Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie postup

súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných  

mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv  

a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred

súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím. Takým rozhodnutím môže byť napríklad aj uznesenie, ktorým odvolací súd

odmietne odvolanie, hoci na jeho odmietnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky

(rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994).

K tvrdenej vade malo dôjsť tým, že odvolací súd odmietol odvolanie oprávnenej  

ako neprípustné.

  Dovolateľka v dôvodoch dovolania poukazovala na to, že prípustnosť odvolania

v predmetnej veci vyplývala z ustanovenia § 44 ods. 9 v spojení s § 57 a § 58  

ods. 5 Exekučného poriadku.

  Zákonom č. 280/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, sa podstatne zmenilo

znenie ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, keď okrem iného tu bola zavedená možnosť

zmeny exekútora na základe žiadosti oprávneného, majúca za cieľ zabezpečiť jeho ochranu

pred nečinnosťou súdneho exekútora. V prípade vyhovenia takejto žiadosti exekučný súd

vydáva o tom uznesenie, v ktorom zároveň rozhodne o trovách doterajšieho exekučného

konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora (por. znenie § 44  

ods. 9 Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdom).

  Od účinnosti uvedenej novely možno tak podať odvolanie proti niektorým uzneseniam,

ktorými sa rozhodovalo o zastavení exekúcie. Cieľom takejto úpravy bolo zamedziť

zastaveniu exekúcie v prípadoch, keď na to neexistuje zákonom ustanovený dôvod. Zastavením exekúcie treba rozumieť procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému

upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení jej neprípustnosti. Právnym dôvodom

na zastavenie exekúcie sú skutočnosti uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

  Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31. decembra 2012, proti výroku  

o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

  Prípustnosť odvolania podľa § 58 ods. 5 (od 1.1.2013 § 58 ods. 6) Exekučného

poriadku priamo súvisí s tým, že zastavením exekúcie podľa § 57 sa končí nútený výkon

exekučného titulu a preto je potrebné, aby sa v takom rozhodnutí vyrovnali aj procesné

vzťahy týkajúce sa platenia a náhrady trov konania. V takomto – exekúciu zastavujúcom –

uznesení súd však nerozhoduje o platení, ale o náhrade trov exekúcie.  

Platenie trov je inštitút odlišný od náhrady trov a jeho uplatnenie neprichádza  

do úvahy pri zastavení exekúcie, keď sa už žiadne trovy neplatia, ale súd určuje,  

kto a v akom rozsahu nahradí inému účastníkovi zaplatené trovy, prípadne, kto a v akom

rozsahu zaplatené trovy znáša bez ich náhrady.

  Okresný súd Senica uznesením zo 4. septembra 2008, č. k. 7Er 901/1999-19, nezastavil

exekúciu podľa § 57 Exekučného poriadku a nerozhodol o náhrade trov konania. Súd

prvého stupňa týmto uznesením podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku vyhovel žiadosti

oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a podľa odseku 9 tohto ustanovenia vyčíslil trovy

exekučného konania a uložil povinnej podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaplatiť

trovy súdnej exekútorke (nie náhradu trov), pričom výkonom exekúcie v zmysle § 45  

ods. 1 Exekučného poriadku je ďalej poverený súdny exekútor JUDr. M., t.j. exekúcia

pokračuje.

  Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti

uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

  Exekučný poriadok je osobitným zákonom v zmysle tohto ustanovenia. Proti

uzneseniam vydaným v exekučnom konaní je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný

poriadok výslovne umožňuje. Právnu úpravu trov exekúcie obsahujú § 200 až § 203 Exekučného poriadku, táto úprava ale nepripúšťala odvolanie proti rozhodnutiu súdu

o trovách exekúcie. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2003, sp. zn. 1Cdo 66/2003 (uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe č. 69/2004) v ktorom vyslovil, že uznesenie, ktorým súd rozhodol o trovách

exekučného konania podľa § 203 Exekučného poriadku je uznesením vydaným v exekučnom

konaní podľa osobitného predpisu a odvolanie proti nemu nie je prípustné (§ 202  

ods. 2 O.s.p.).  

  Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd správne

odmietol odvolanie oprávnenej smerujúce do výroku o trovách exekúcie s poukazom  

na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako neprípustné. Odmietnutím odvolania preto

odvolací súd neodňal oprávnenej možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,

neznemožnil jej realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva

na zabezpečenie jej práv a právom chránených záujmov.

  Keďže prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci z ustanovení § 239 O.s.p. a § 237

O.s.p. nevyplýva, najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa  

§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

  Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom v dovolacom konaní priznaná,

lebo dovolateľka nebola v dovolacom konaní úspešná a ostatní účastníci nepodali návrh  

na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

  Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 22. augusta 2013

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová